Posts Tagged ‘svedectvo’

Väčšinu času trávi s mladými. Ich pastorácii sa venuje naplno najmä v Trnavskej arcidiecéze. K tejto práci sa pridala ďalšia, začiatkom tohto leta vymenil na poste tajomníka Rady Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre mládež a univerzity kňaza Jána Buca. Chýbať nebude ani na Svetových dňoch mládeže v Madride, kde bude mať na starosti liturgiu pre slovenských pútnikov. Zoznámte sa s mladým a nadšeným kňazom – Ondrejom Chrvalom, s ktorým sme sa rozprávali netradične, cez on-line chat.

"Kňazom som chcel byť odjakživa. Akosi som si nevedel v živote predstaviť robiť niečo iné, čo by ma viac napĺňalo."

Milý Ondrej, predstavíte sa nám…

Volám sa Ondrej Chrvala, mám 28 rokov a pochádzam z obce Naháč, malej dedinky pri Trnave. Mám mladšieho a staršieho brata.

Kde ste študovali?

Tri roky v bratislavskom seminári, potom na Lateránskej a Saleziánskej Univerzite v Ríme – odbor Pastorácia mládeže a animátorstvo.

Kde sa zrodila vaša túžba stať sa kňazom?

Kňazom som chcel byť odjakživa. Ale až v seminári si ma začal Pán formovať, akým smerom kňazstva sa vyberiem.

Miništrovali ste?

Hej, odmalička. Akosi som si nevedel predstaviť v živote niečo iné, čo by ma viac napĺňalo.

Inšpirovali vás nejako aj rodičia?

Neviem, ani veľmi nie. Držal som si to tak sám pre seba, dozvedeli sa to až keď som si dával prihlášku na teológiu. Ale myslím si, že to na mne aj tak každý videl.

Napriek tomu, nezapochybovali ste niekedy…

Ale určite, mal som krízy, ale väčšinou to boli krízy smerovania, nie však také, či kňazstvo áno alebo nie.

Nikdy predtým ste neuvažovali o manželstve?

Viem dobre, čo mi ponúkala cesta manželstva. A nie je to tak, že by som nad tým nikdy nerozmýšľal. Rozmýšľal – a vybral som si kňazstvo.

Rím v sebe spája históriu i veľa ďalšieho. Nechceli ste zostať?

Rozhodla poslušnosť, keď ma tam vyslali. Ja nie som “rímsky” typ kňaza, ja radšej medzi ľudí. Z Ríma som sa teda snažil čím skôr dostať domov a do praxe.

Kedy ste boli vysvätený a kam smerovali ďalšie kroky?

Vysvätený som bol 1. júla 2007. Dostal som určenie – za kaplána v Seredi, ale zároveň na starosti pastoráciu mládeže v Trnavskej arcidiecéze, ktorá mala len pol roka po rozdelení s Bratislavskou. Nikto nebol oficiálne predtým delegovaný pre mládež, a preto som v podstate začína “na zelenej lúke” v novovzniknutej diecéze.

"Ja nie som "rímsky" typ kňaza, ja radšej medzi ľudí. "

Ako ste začali?

Začínal som tým, že sme si sadli s jedným priateľom, urobili základný plán na najbližší rok – dva a začali sme ho pomaličky plniť. Za tie štyri roky sa to rozbehlo do úctyhodných rozmerov.

To museli byť ťažké začiatky…

No, mal som štúdiá, ale nemal som skúsenosti a kontakty.

Čo všetko máte za sebou?

Trochu sme pretransformovali Diecézne stretnutie mládeže, vznikla Trnavská animátorská škola, konferencia Big Fish pre aktívnych mladých, či Diecézny mládežnícky ples. Veľmi veľa sa pohlo dopredu vďaka super spolupracovníkom, ktorých mi Pán poslal do cesty.

Náročná práca, myslíte, že by sa dala k niečom prirovnať?

Neviem, či sa dá k niečomu prirovnať. Niekedy ju však prirovnávam k práci s počítačmi. Keď človek šesť mesiacov nesleduje situáciu a zaspí, je stratený a doba mu ujde.

Tak, čo vám dáva a čo vám naopak – vzala?

Je to “špeciálna pastorácia”, v ktorej si plne rozumieme len my kňazi, čo to máme na starosti v jednotlivých diecézach. Dala mi nesmierne veľa, cítim sa tam, ako ryba vo vode. Vzala mi voľný čas a oddych, ale stojí to za to.

Znamená to, že je to niečo hlbšie, ako to na prvý pohľad vyzerá?

Áno, skôr je to o prenikaní do hĺbok duší mladých a veľká radosť z toho, keď vidím ich rast, najmä cez spovede. A z veľkej časti bohužiaľ aj organizačná a manažérska práca.

Rast je spojený aj s tým, že človek nezastane. To sa stalo aj vám – dostali ste novú výzvu… prevzali ste prácu kňaza Jána Buca na poste tajomníka Rady Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre mládež a univerzity. Nie je vám ľúto, že musíte opustiť Trnavu?

"Je to o prenikaní do hĺbok duší mladých a veľká radosť z toho, keď vidím ich rast, najmä cez spovede."

Ľúto mi nie je, lebo nič neopúšťam. Ostávam naplno pracovať v Trnavskej arcidiecéze. Nový post beriem, ako niečo navyše, nie ako vec na plný úväzok a dá sa to zvládať. Práca je len na pol úväzku. Z Trnavy teda neodchádzam.

Ako ste sa k nej dostali?

Oslovil ma môj predchodca. Spýtal sa ma to. Už bol čas posunúť veci na ďalšiu generáciu. Ja som síce mal hneď zo tri vhodnejšie mená, ale po určitých diskusiách som to prijal.

Aké sú vaše očakávania?

Prijímam túto pozíciu s nesmiernym rešpektom a odovzdaním sa do Božích rúk, lebo len s Ním to zvládnem. Neviem si to veľmi predstaviť, ale chápem, že nové veci prichádzajú a treba im čeliť a toto je jedna z nich.

Čo to pre vás znamená – byť tajomníkom tejto rady?

Pozícia pre mňa znamená predovšetkým veľkú zodpovednosť. Necítim sa na to, ale na druhej strane aby som to zvládol, núti ma to do ďalšieho rastu, a to je dobre.

Čo vás čaká ako prvé?

Úvod máme za sebou – prevzatie práce. Teraz ma čaká hlavne Madrid 🙂 Keďže som začal len 1. júna, ešte nemám za Svetové dni mládeže (SDM) hlavnú zodpovednosť. Potom je to skôr o sledovaní situácie, hľadaní vízie a jej následné pretavovanie do konkrétnych akcií. Náš tím tvoria kňazi, ktorí sú určení pre prácu s mládežou v jednotlivých diecézach. Plus je tu výkonný tajomník Rady KBS, ktorý ma na starosti konkrétnu prácu. Tým zostáva Martin Janus.

Boli ste však nejako prizvaný do tímu ľudí, ktorí pripravujú program pre slovenských pútnikov v Madride?

Áno, som prizvaný do centrálneho tímu. Mojou prvoradou úlohou je však pozorovať, učiť sa od starších a múdrejších. Pretože nasledujúce Svetové dni mládeže už budem mať na starosti ja.

Aký je váš vzťah k tejto veľkej oslave mládeže, mali ste možnosť zažiť nejaké?

Doteraz som zažil len SDM v Kolíne nad Rýnom z pohľadu účastníka, a v Rade sú ľudia, ktorí už boli zapojení v organizácií dvoch, či troch SDM.

"Láka ma, že v danom momente sa akosi zmení klíma v celom meste. Jednak z pohľadu viery, jednak z pohľadu veku - celé mesto akosi omladne."

Čo dali vám na starosti, v Madride?

Konkrétna úloha, ktorú mám na starosti, je liturgia.

Čo to znamená?

V Madride budú tri dni prebiehať slovenské katechézy. Každý deň bude sv. omša. Tú budem mať na starosti ja. Zo Slovenska treba priniesť liturgické knihy, obetné dary, zabezpečiť rôzne veci, ako napríklad omšový formulár, piesne.

Sv. omša má svoj daný poriadok, mojou úlohou bude všetko doladiť tak, aby to fungovalo a prebiehalo. Takže, komplet servis.

Hovoríte, že ste zažili Kolín. Čo si sľubujete od Madridu, aký je váš vzťah k myšlienke SDM?

V Kolíne to bolo úžasné. Kopec mladých ľudí na jednom mieste, všetci musia s nami rátať, a musia rátať aj s tým, že sme prišli kvôli pápežovi, nech už sú hocijako neveriaci. Láka ma, že v danom momente sa akosi zmení klíma v celom meste. Jednak z pohľadu viery, jednak z pohľadu veku – celé mesto akosi omladne. Už len tá atmosféra mi bude stačiť a veľmi sa na ňu teším.

Tentoraz to však bude aj trochu pracovné…

Áno, tentoraz si to tam nejdem užiť, ale idem „makať“ 🙂 To znamená okrem konkrétnych spomenutých vecí, ktoré budem práve aktuálne vybavovať, neustály tlak zodpovednosti za ľudí, ktorí tam sú. Ale myslím, že moje pocity budú skôr dobré – rozlietaný, s trochou obavy zo zodpovednosti, ale aj tak neustále naplnený tou atmosférou SDM.

Je naopak niečo, čoho sa obávate?

"Je sa na čo tešiť. Nedá sa to opísať dopredu, treba to zažiť!"

Že sa tam stane fakt niečo veľké – typu prevráti sa autobus zo zrázu, niekoho zožerie žralok v mori alebo niečo podobné 🙂 Vždy treba rátať aj z katastrofálnymi vecami, ale zas nemyslím na to príliš, inak by som sa nikdy nepustil organizovať niečo také. Ak chceme zažiť silné veci, treba na to aj dávku risku a odvahy. A tiež sa trošku obávame španielskeho prístupu. Ale žil som v Taliansku, takže to beriem s nadhľadom a ľahkosťou.

Na záver, ako vás tam môžu mladí slovenskí pútnici spoznať a čo by ste im odkázali?

Neviem, ako má budú môcť spoznať, ale myslím, že to nebude potrebné. Nie som nejakým kľúčovým hráčom v SDM v Madride, a moja práca nebude mať nejaký konkrétny dosah na to, čo budú mladí prežívať. Skôr sa týka organizačnej práce v pozadí, ktorú navonok nie je veľmi vidieť.

A odkaz? Tešte saaaaaaaaaaaa! Rozhodne je sa na čo tešiť. Nedá sa opísať dopredu, treba to zažiť. A keď to potom vy budete chcieť opísať, tiež sa vám to nebude dariť. Ale nikdy na to nezabudnete.

FOTO: Ondrej Chrvala.

-ml-

Dva nevšedné príbehy, ktoré spojila jedna myšlienka. Dobrodružstvo zo živého spoločenstva mladých ľudí z celého sveta, ktoré sľubujú Svetové dni mládeže v Madride zažije aj 21-ročná Košičanka Nelka Šefčíková.

Všetko to začalo nevinne. Nelka sa podelila o svoje svedectvo a túžbu zúčastniť sa na Svetových dňoch mládeže v Madride. Chcela znovu nájsť radosť zo života a stratené spoločenstvo.

Lebo Bohu nič nie je nemožné. Lk 1, 37.

Rýchlo však narazila na problém, ktorým boli peniaze. Avšak “Bohu nič nie je nemožné,” ako hovorí Evanjelista Lukáš (Lk 1,37) a po zverejnení jej slov sa ozval Mário z Rimavskej Soboty, ktorého Neline svedectvo hlboko dojalo a oslovilo.

“V roku 2008 som sa zázračne zúčastnil na Svetových dní mládeže v Sydney. Potom, ako som dostal finančnú podporu, vďaka ktorej som mohol vycestovať, som sa rozhodol, že aj ja chcem niekomu v budúcnosti pomôcť dostať sa na toto nezabudnuteľné stretnutie mladých,” hovorí 26-ročný Mário, ktorý si po nástupe do novej práce odkladal každý mesiac desať percent zo svojej výplaty, aby mohol niekomu splniť sen.

Rozhodol sa, že osloví suseda a kamaráta Michala. “Všetko klapalo, peniaze sa zbierali, registrácia bola úspešne vykonaná,” hovorí Mário. No nakoniec sa stalo, že Michal nemohol ísť a ostal zaplatený zájazd bez pútnika. “Odovzdal som to Bohu v modlitbe a nechal to tak. V jeden večer som pozeral rôzne propagácie a na internete som našiel Nelkino svedectvo, ktoré ma veľmi oslovilo. Hneď som vedel, že to tá správna osoba,” spomína Mário, sanitár Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.

Keď sme sa s Nelou spojili, aby sme jej odovzdali túto skvelú novinu, ktorá aj nás veľmi prekvapila, nemohla tomu uveriť! “Je to pre mňa dar od Boha. Neviem, ako sa Máriovi dostatočne poďakovať. Tiež ďakujem nášmu Nebeskému Otcovi, ktorý aj touto cestou opäť ukázal, že pozná naše túžbu a stará sa o nás!”

Do Španielska Nelka pocestuje na svoje prvé Svetové dni mládeže so skupinkou mladých od Saleziánov. “Sľubujem si od toho hlavne prežitie živého spoločenstva, to je pre mňa taká podstata celého stretnutia. Keďže mi spoločenstvo momentálne chýba, tak som zvedavá a teším sa na veľa nových tvári, nových rozhovorov a ľudských príbehov.”

FOTO: TKKBS.

-ml-

Pre vladyku Petera Rusnáka, bratislavského eparchu, budú Svetové dni mládeže 2011 v Madride prvé, ktoré osobne zažije v hosťujúcej krajine v službe biskupa. Rozhodol sa, že si toto dobrodružstvo nenechá ujsť ako správny pútnik, a tak sa do Madridu s mladými z Bratislavskej eparchie vyberie autobusom.

Vladyka Rusnák sa zúčastnil aj na paralelnom stretnutí počas SDM v Sydney vo Velehrade.

Teším sa najmä na prežívanie spoločenstva, spoločné putovanie, spoločnú modlitbu, spoločnú únavu i spoločnú posilu. Dúfam, že svet, ale i Španielsko, ktoré sa dnes nachádzajú v hlbokej morálnej kríze, nezatvoria oči a nezatvrdia srdce pred svedectvom viery týchto státisícov mladých ľudí z celého sveta. Nech sú tieto dni oslavou Boha!

Pre mňa samého je novinkou, že to budú moje prvé Svetové dni mládeže v službe biskupa. Roky nezastavíš, ale chcel som byť v kontakte s mladými v autobuse v ozajstnom putovaní, dúfam, že to zvládnem (veď som aj čosi potrénoval): byť im na blízku, ako priateľ, ako Cirkev, ktorá sprevádza človeka bez šomrania, čakajúc, kto požiada o pomoc.

Myslím najmä na Cirkev v Európe, ktorá potrebuje nanovo evanjelizovať, aj seba aj iných. Počuť z úst „Petra“ slovo o vzkriesení Kristovom, o potrebe nášho obrátenia a o dare krstu. Kerygma nikdy nezovšednie, nikdy sa neopočúva. Nech Pán vloží slovo do našich úst, a potom mu dá rast v našom srdci!

+ vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha

Vladyka Rusnák: "Nech sú tieto dni oslavou Boha!".

FOTO: Archív Sekcie pre mládež KBS.

Tajomník Rady KBS pre mládež a univerzity a delegát slovenskej skupiny, kňaz Ján Buc zažil na vlastnej koži už niekoľko Svetových dní mládeže, prvýkrát v Čenstochovej. Podľa jeho slov sa na “atmosféru SDM len tak zabudnúť nedá”.

"Každé stretnutie je pre mňa znova objavením vitality Cirkvi ako mladej, zapálenej a plnej energie."

Svetové dni mládeže sú pre mňa stále obrovským povzbudením a vidno v nich Boží zámer. Je to stretnutie státisícov mladých a predsa je to stále veľmi osobné stretnutie s Bohom.

Každé stretnutie je pre mňa znova objavením vitality Cirkvi ako mladej, zapálenej a plnej energie. Nespomínam si ani na jedno stretnutie, kde by som ja, alebo iní ľudia prežili sklamanie. Je to stále o povzbudení a nadšení.

Verím že ešte aj v tomto poslednom čase prihlasovania sa, mladí urobia správne rozhodnutie a dokážu vykročiť spolu s ďalšími dvoma tisíckami mladých zo Slovenska v ústrety dobrodružstvu. Dobrodružstvu, ktoré prináša ovocie v duchovnej, ľudskej a priateľskej rovine.

Verím, že stretnutie v Madride bude ďalším krokom v novej evanjelizácii a v povzbudení pre mladých práve v tom, aby sa angažovali v evanjelizácií a budovaní Božieho kráľovstva.

FOTO: Ján Buc.

Pavel Brázdil z Velehradu by účasť na Svetových dní mládeže 2011 v Madride nevymenil za nový mobil, či snowboard, o ktorom toľko sníva. Verí, že niektoré príležitosti sa v živote neopakujú. V auguste nechce sedieť pred televízorom a pozerať sa na prenos zo SDM. Chce byť priamo na mieste a spolu s ďalšími tisíckami mladých z celého sveta a so Svätým Otcom chce byť kamienkom v madridskej mozaike!

Pavol na stretnutí mládeže Activ8 vo Velehrade

Pavel na stretnutí mládeže Activ8 vo Velehrade

Svetové dni mládeže v Madride sú pre každého kresťana obrovskou výzvou. Myšlienka zúčastniť sa na nich, sa v mojej hlave zrodila v roku 2008 na česko-slovenskom stretnutí mládeže Activ8 vo Velehrade.

V mojom rodisku sme sa mladí z Českej republiky a zo Slovenska stretli, aby sme sa okrem iného dozvedeli aj to, kde nás Benedikt XVI. pozýva na nasledujúce stretnutie.

Pamätám si na ten okamih, keď som pod letnou oblohou pred múrmi Velehradskej baziliky sedel na mierne orosenej tráve a sledoval spolu s ďalšími mladými veľkoplošnú projekciu. Z nej k nám prehovoril samotný Kristov nástupca. Mňa osobne sa toto pozvanie Svätého Otca – aj vďaka spätosti miesta konania Activ8 s mojím rodným Velehradom – silne dotklo.

Pochybnosti nespia

Pozval nás do Madridu. Bolo mi v tú chvíľu jasné, že tam chcem ísť a aj pôjdem. Ale „až“ o tri roky? Zdá sa to ako dlhá chvíľa, však? Avšak rok sa s rokom stretol a teraz je toto moje prvé rozhodnutie v roku 2008 podrobené ostrému testovaniu, či som to vtedy s pápežovým pozvaním myslel vážne!

Úprimne sa priznávam, že nie vždy som si bol týmto rozhodnutím istý. Nastali chvíle, kedy som hľadal dôvody, prečo sa radšej na túto cestu nevydať: „Toľko peňazí za trmácanie sa autobusom, tlačenie sa v dave v príšernom teple a za spanie v spacom vaku“, či „Nie je lepšie si radšej vyraziť na nejakú vlastnú dovolenku?“.

Len čo sa človek vysporiada s jednou myšlienkou, hneď čelí ďalšej: „Čo všetko, po čom som vždy túžil a túžim, by som si za tých 10.000 českých korún mohol kúpiť a zadovážiť? Napríklad taký snowboard alebo nové lyže, nový mobilný telefón, či konečne si urobiť vodičský preukaz!“.

Naviac sa to týchto pochybností oprel aj moj otec. Vraj to nie je najlepší nápad, kedže na to jednoducho nie je našetrené. V takej chvíli sa potom ťažko argumentuje. Nakoniec som si však povedal: „Kristova cesta na Kalváriu bola predsa omnoho ťažšia a naviac, len čo sa do Madridu vydám, vydám sa tak na cestu za Ním samotným!“

Svetové dni mládeže v Madride sú len raz v živote a toto stretnutie mi dá istotne oveľa viac zážitkov, než by mi dali všetky tieto materiálne veci dokopy! A taký nový snowboard, či vodičák predsa počká, no Svetové dni mládeže v Madride sú len raz v živote.

Byť kamienkom v madridskej mozaike

Už samotná príprava na stretnutie v Madride je zaujímavou cestou. Čo potom cesta samotná? Je to veľká výzva. Viem, že sa chcem na túto cestu vydať, pretože chcem opustiť svoj doterajší starý spôsob života a hľadať na stretnutí so Svätým Otcom celkom nový. Cítim, že práve toto stretnutie mi môže zmeniť život.

Svätý Otec prijal pozvanie na návštevu Českej republiky, rovnako nás teraz on pozýva na púť do Španielska. Je krásne prijať toto milé pozvanie a prísť ukázať aj na Pyrenejský poloostrov, že Kristus je v nás mladých ľuďoch stále živý! Chcem sa stať jeho svedkom a byť malým kamienkom v madriskej mozaike.

Nechcem v auguste sedieť doma pred televízorom a lámať si hlavu nad tým, že ostatní sú v Madride na Svetových dňoch mládeže 2011! Okrem toho pochybujem, že by som si našiel lepší program na tohtoročné letné prázdniny!

„Člověk nezískává svou hodnotu tím, že se izoluje, ale tím, že navazuje vztahy s lidmi i s Bohem. Vztahy mají velký význam. To platí i pro národy.“ Benedikt XVI.

FOTO: Pavel Brázdil, predskolaci.cz.

Nela Šefčíková z Košíc prežíva neľahké obdobie: vyhodenie zo školy, strata spoločenstva, rodinné nezhody, ťažká beznádej v hľadaní práce. Napriek tomu sa nevzdáva a bojuje ďalej. V srdci nosí jednu veľkú túžbu – zúčastniť sa Svetových dní mládeže 2011 v Madride a znovu nájsť radosť zo života.

Z tmy do svetla

„Vždy keď ma nájdeš na dne a keď už vidím matne, do nozdier vdýchneš život, nik mi ho neukradne. Tvoj dotyk rany hojí a bolesť hneď prebolí, smrť viac už nebude  tieniť, do rán nenasolí, nenasolí.“ (Úryvok z piesne Samaritán).

V poslednej dobe životom len tak blúdim. Vyhodenie zo školy, strata spoločenstva, rodinné nezhody, ťažká beznádej v hľadaní práce, žiadne svetlo, nijaká radosť, jednoducho všetko samozrejmé sa stalo zložitým a nesamozrejmým.

Ak sa vám život, v ktorom ste spokojný a radostný, plný očakávaní a plný Boha otočí o 180°, je ťažké sa s tým zmieriť a je ťažké nájsť nejaký svetlý bod v živote.

Ako však hovorí pieseň Samaritán, dostala som sa na dno, ale Boh ma z neho ťahá von. Jedným z Jeho ťahov je aj túžba prihlásiť sa na Svetové dni mládeže do Madridu.

Keďže práce nieto, šetrím a šetrím a šetrím. No viem, že ak sa to podarí, tak by mi táto cesta a dobrodružstvo viery mohli navrátiť, ak nie podobu môjho minulého života, tak aspoň pocit spoločenstva.

Chcem opäť zažiť spoločenstvo

Nela (prvá z prava) so stretkom na duchovných cvičeniach.

Tento pocit, mi chýba asi najviac zo všetkého čoho som sa vzdala, alebo o čo som prišla. Ja som bola vždy tá, ktorá každému stále opakovala, ako je dôležité aby nebol sám, aby si našiel spoločenstvo, partiu, v ktorej bude prijatý, šťastný, milovaný a uznávaný.

Ja som bola tá, ktorá sa vždy tešila na výlety, spoločné akcie, omše, objatia a všetko to čím sú popreplietané osudy spoločenstva. Ja som stále tá, čo si toto všetko myslí a po tomto všetkom túži!

No prišiel deň odchodu na vysokú školu v inom meste, osamostatnenie, vyzretie, odlúčenie. Tieto tri aspekty vnikli do môjho života a boli dostačujúcou príčinou, aby som o to, v čo som verila, čo som žila a čo som pestovala prišla.

Čím dlhšie nad tým rozmýšľam, tým viac prichádzam na to, že Boh aj so svojou Nebeskou matkou Máriou, mi ponúkajú prežiť jeden z najväčších zážitkov môjho života. Mať možnosť prežiť pár dní s toľkými rôznymi ľuďmi, čo sa týka národnosti, pleti, jazyka, možno aj vierovyznania, je krásna príležitosť znovu prežiť to stratené: spoločenstvo.

Dotyk Boha rany hojí

Nela (druhá z prava horný rad) s bývalým dievčenských stretkom v saleziánskom stredisku.

„Tvoj dotyk rany hojí a bolesť hneď prebolí, smrť viac už nebude  tieniť, do rán nenasolí, nenasolí,“ hovorí pieseň.

Keďže milujem spev a hudbu, pri spievaní tejto pesničky sa mi tlačia slzy do očí. Dôvodom sú slová tejto „samaritánskej“ pesničky.  Asi každý, kto prežíva a žije svojím životom vieru môže povedať, že prežil tieto slová aj na vlastnej koži.

Verím, že poďakovaním za takéto chvíle môže byť aj stretnutie všetkých mladých na jednom mieste, v jednom duchu a to všetko na oslavu Toho, ktorý je Darcom života. A to je hlavný dôvod, prečo sa chcem SDM11 v Madride zúčastniť!

Lebo, ako sa píše v Matúšovi 18, 19-20: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja medzi nimi.“

FOTO: Nela Šefčíková, wikipedia.

Martina Blažeková z Turzovky opisuje svoj výlet do Sydney na Svetové dni mládeže 2008, ktorý jej zmenil život. Na vlastnej koži zažila, čo to znamená dôverovať Bohu a na jeho tohtoročné pozvanie do Madridu odpovedá ďalším “áno”.

"Lístok do Sydney nebol len lístok na výlet. Dnes hovorím, že to bol lístok, ktorý mi zmenil život."

Kto hľadá, nájde

Nie je to ani tak dávno, keď som bola s partiou kamarátov na Svetových dňoch mládeže v Sydney a už ma čaká ďalšie milé stretnutie v Madride. Je krásne, keď sa mladí ľudia dokážu zjednotiť, vymeniť si kontakty, ale predovšetkým načerpať duchovnú silu.

Ja ako človek obyčajný, cestujúci zriedkakedy som sa veľmi tešila na let do Sydney. Vidieť zem z vtáčej perspektívy sa nepodarí každý deň. Tento zážitok bol o to silnejší, že mi ho doprial náš pán kaplán, ktorý videl vo mne túžbu ísť za Svätým Otcom spolu s mladými z celého sveta.

Pred SDM som bola viac hľadajúca ako veriaca. Plná zmätku som sa však nevzdávala a ani moje okolie mi nedovoľovalo sa jednoducho vzdať, odhodiť flintu do žita a uložiť Boha do posledného šuflíka môjho písacieho stola.

Na ceste do Sydney

Veľmi som chcela nájsť pravdu. A tiež som veľmi chcela zažiť spoločenstvo, no bála som sa, alebo skôr nechcela som to povedať nahlas. Môj dobrý priateľ, ktorý je kňazom, to videl. Videl mi do duše a videl moju túžbu spoznať pravdu.

Martina (v pravo) s priateľmi na duchovných cvičeniach v Českej republike.

Martina (v pravo) s priateľmi na duchovných cvičeniach v Českej republike.

Daroval mi starú Bibliu, ktorú kedysi dostal od svojich rodičov a lístok do Sydney. Nebol to len lístok na výlet. Bol to lístok pre nový život. Dnes hovorím, že to bol lístok, ktorý mi zmenil život.

Prišiel deň “D”. Deň odletu. Nervozita sa dala krájať. Na letisku bolo plno ľudí. Pasová kontrola. Kontrola palubných lístkov. Presvietenie batožiny aj nás a nástup na palubu.

„Tak toto by bolo“, s pokojnosťou v hlase som si povzdychla, keď som zapínala svoj bezpečnostný pás. Odlietame! “Ja letím, ja letím!”, tešila som sa ako malé dieťa. Úprimne a nahlas.

Nadšenie však netrvalo dlho. Krátko potom ako sme sa odlepili od zeme mi prišlo veľmi zle. Najskôr som bola biela, potom zelená, neskôr modrá, potom fialovo-zelená a neskôr opäť bledá. Nenacvičovala som však postavu chameleóna na divadelné predstavenie, ale hrala som postavu, ktorá stvárňovala stelesnenú kynetózu.

Biblia otvorila moje srdce

Netušila som čo mám robiť. V najhoršom zúfalstve som náhodne otvorila darovanú starú (ale moju) Bibliu a Boh mi povedal: „Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!“ (Iz 59, 1) Ešte dnes si pamätám tento okamih, akoby to bolo len včera.

Martina so skupinkou Slovákov, ktorý sa zúčastnili Svetových dní mládeže 2008 v Sydney.

Martina so skupinkou Slovákov na SDM 2008 v Sydney.

Pri čítaní týchto riadkov mi telom prechádzalo mrazenie. Moja husia koža prezradila aj ostatným, že sa niečo deje. Všetci boli z toho ohromení. Nuž, sme sa začali modliť. Čo nedokázal Kynedril, to dokázala modlitba. Bola to moja prvá úprimná modlitba.

Už som to nevnímala ako plynúce slová naučené naspamäť a recitované bezchybne. Boli to skutočné slová, v skutočnom význame a hovorené boli nie mojimi ústami, ale mojim srdcom. Naplnil ma neuveriteľný pokoj a držal ma počas celých SDM.

Uvedomila som si, že Boh na učenie používa humor a šok. Bolo mi síce zle, ako ešte nikdy predtým, ale vďaka tomu som sa odovzdala skutočne do Božích rúk. S plnou dôverou som otvorila staručkú Bibliu a Boh ma nesklamal. Nikdy predtým som sa nedokázala tak spoľahnúť na Boha, ako po tomto zážitku.

FOTO: Martina Blažeková.