Posts Tagged ‘príhovor’

Veličenstvo, vážení štátni, krajskí a miestni predstavitelia,
pán kardinál, arcibiskup Madridu a predseda Španielskej biskupskej konferencie, páni kardináli a bratia v biskupskej službe, priatelia,

Nadišla chvíľa rozlúčky. Tieto dni, ktoré som strávil v Madride s tak početnou reprezentáciou mladých ľudí zo Španielska a z celého sveta, zostanú hlboko vtlačené do mojej pamäti a do môjho srdca. Veličenstvo, pápež sa v Španielsku cítil výborne. Aj mladí protagonisti týchto Svetových dní mládeže boli tu i v mnohých ďalších mestách a lokalitách – ktoré mohli navštíviť v uplynulých dňoch – prijatí výborne.

Ďakujem Vaše veličenstvo za Vaše srdečné slová a za to, že ste boli prítomní pri mojom príchode a teraz i odlete. Ďakujem štátnym, krajským a miestnym predstaviteľom, ktorí svojou spoluprácou prejavili citlivosť na túto medzinárodnú udalosť. Ďakujem tisícom dobrovoľníkov, ktorí umožnili úspešný priebeh všetkých bodov programu tohto stretnutia: najrôznejších literárnych a hudobných, kultúrnych a náboženských akcií „festivalu mládeže“, katechéz biskupov i vystúpenia Petrovho nástupcu. Ďakujem bezpečnostným a poriadkovým silám, ako i tým, ktorí poskytovali najrôznejšie služby: od starosti o hudobnú stránku a liturgiu až k príprave, zdravotnej a zásobovacej starostlivosti.

Španielsko je veľká krajina, ktorá v zdravo otvorenom, pluralistickom a úctivom spolužití dokáže a môže robiť pokroky bez toho, aby sa zriekala svojho hlboko náboženského a katolíckeho ducha. V týchto dňoch to opäť ukázala, keď poukázala na svoje technické a ľudské kapacity v tak zásadnej a dlhodobej perspektíve významným spôsobom, ktorý umožňuje mladým ľudom zapustiť korene v Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi.

Osobitné slová vďaky patria organizátorom: predsedovi Pápežskej rady pre laikov a celému personálu tohto dikastéria; madridskému arcibiskupovi a najmä generálnemu koordinátorovi Svetových dní mládeže Mons. Cesarovi Augustovi Francovi Martinezovi i jeho početným a veľkodušným spolupracovníkom – biskupom, ktorí usilovne a obetavo pracovali vo svojich diecézach na dôkladnej príprave Svetových dní mládeže spolu s kňazmi, rehoľníkmi a veriacimi laikmi. Všetkým patrí moje poďakovanie, ktoré spájam s modlitbou za to, aby Pán žehnal vašim apoštolským námahám.

Nemôžem tiež zabudnúť poďakovať z celého srdca mladým ľudom, ktorí sa zúčastnili na týchto Svetových dňoch, za ich radostnú, nadšenú a intenzívnu účasť. Im hovorím: ďakujem a blahoželám za svedectvo, ktoré ste dali Madridu a ďalším španielskym mestám, ktoré ste navštívili. Vyzývam vás teraz k tomu, aby ste do všetkých kútov sveta šírili radostnú a hlbokú skúsenosť viery, ktorá je prežívaná v tejto ušľachtilej zemi. Odovzdávajte svoju radosť predovšetkým tým, ktorí chceli pricestovať a z rôznych dôvodov nemohli, tým, ktorí sa za vás modlili a tým, ktorých srdce bolo oslovené týmito Svetovými dňami mládeže. Svojou blízkosťou a svedectvom pomôžte svojim priateľom a druhým objaviť, že milovať Krista znamená žiť naplno.

Opúšťam Španielsko spokojný, som vďačný všetkým, ale predovšetkým Bohu, nášmu Pánovi, ktorý mi dovolil sláviť tieto dni oplývajúce toľkými milosťami a toľkými emóciami a vyznačujúce sa dynamizmom a nádejou. Áno, slávnosť viery, na ktorej sme sa zúčastnili, nám umožňuje pohliadnuť dopredu s veľkou dôverou v prozreteľnosť, ktorá vedie Cirkev na mori dejín. Preto zostáva mladou a plnou života i napriek tomu, že musí čeliť ťažkým situáciám.

Je to dielo Ducha svätého, ktorý sprítomňuje Ježiša Krista v srdci mladých ľudí všetkých čias, a tak im zjavuje veľkosť božského povolania každého ľudského srdca. Mohli sme tiež zakúsiť, ako Kristova milosť necháva padnúť múry a odstraňuje hranice vyrastajúce z hriechu medzi národmi a generáciami, a robí zo všetkých ľudí jedinú rodinu, ktorá nachádza svoju jednotu v jedinom spoločnom Otcovi a ktorá zušľachťuje a rešpektuje všetko, čo nám dal vo stvorení.

Mladí odpovedajú záväzkom, keď sa im úprimne a pravdivo ponúka stretnutie s Ježišom Kristom, jediným Spasiteľom ľudstva. Teraz sa vrátia do svojich domovov ako misionári evanjelia, „zakorenení a upevnení v Kristovi, pevní vo viere“, ale budú na svojej ceste potrebovať pomoc. Zverujem preto osobitne biskupom, kňazom, rehoľníkom a kresťanským vychovávateľom, aby sa venovali mládeži, ktorá chce v nádeji odpovedať na Pánovo volanie.

Netreba klesať na mysli pred ťažkosťami, ktoré sa v rezných podobách objavujú v niektorých krajinách. Silnejšia než to všetko je túžba po Bohu, ktorú Stvoriteľ vložil do srdca mladých ľudí a moc zhora, ktorá dáva božskú silu tým, ktorí nasledujú Majstra a tým, ktorí v ňom nachádzajú pokrm života. Nemajte strach prezentovať mladým posolstvo Ježiša Krista v celej jeho integrite a pozývať ich, aby pristupovali ku sviatostiam prostredníctvom tých, ktorým on dáva účasť na svojom vlastnom živote.

Veličenstvo, pred návratom do Ríma, by som rád znovu uistil Španielov, že na nich v modlitbách veľmi myslím a modlím sa osobitne za manželov a rodiny, ktoré čelia ťažkostiam rôzneho druhu, na núdznych a chorých, starých a na deti, a tiež na tých, ktorí nemôžu nájsť prácu. Modlím sa tiež za mládež Španielska. Som presvedčený, že inšpirovaní vierou v Krista, ponúknu zo seba to najlepšie, aby sa táto veľká krajina vyrovnala s výzvami prítomnosti a pokračovala na ceste svornosti, solidarity, spravodlivosti a slobody. S týmito pocitmi zverujem všetkých synov a dcéry tejto šľachetnej krajiny príhovoru Panny Márie, našej Nebeskej Matky a zo srdca vás všetkých požehnávam. Nech Pán neustále napĺňa vaše srdcia radosťou. Ďakujem.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Drahí dobrovoľníci,

V závere týchto nezabudnuteľných Svetových dní mládeže som sa tu pred návratom do Ríma chcel zastaviť, aby som vám živo poďakoval za vašu neoceniteľnú službu. Je to povinnosť spravodlivosti a potreba srdca. Povinnosť spravodlivosti, pretože vďaka vašej pomoci sa mladým pútnikom dostalo srdečného prijatia a pomoci pri všetkých ich potrebách.
Svojou službou ste Svetovým dňom mládeže dali prívetivú tvár sympatie a starosti o druhých.

Moja vďaka je tiež potreba srdca, a to nielen preto, že ste boli pozorní k pútnikom, ale aj voči pápežovi. Vo všetkých chvíľach, ktorých som sa zúčastnil, ste boli prítomní: niektorí viditeľným spôsobom, iní zasa v pozadí, aby zabezpečili požadovaný poriadok a aby všetko išlo dobre. Nemôžem zabudnúť ani na námahu prípravy týchto dní. Koľko obetí, koľko lásky! Všetci, každý ako vedel a mohol, tak či onak, ste tkali svojou prácou a modlitbou nádherný a pestrý obraz týchto dní. Vďaka za vašu oddanosť! Som vám vďačný za tento hlboký prejav lásky.

Mnohí z vás sa museli vzdať priamej účasti na rôznych udalostiach, pretože ste boli zaneprázdnení inými organizačnými úlohami. Avšak, toto zriekanie sa bol veľmi pekný a evanjeliový spôsob účasti na týchto dňoch: išlo o pozornosť voči ostatným, o ktorej hovorí Ježiš. V istom zmysle ste realizovali Pánovo slovo: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35).

Som si istý, že tento zážitok ako dobrovoľníkov vás všetkých obohatil vo vašom kresťanskom živote, ktorý je v podstate službou lásky. Pán premení vašu nahromadenú únavu, starosti a ťažkosti mnohých okamihov na ovocie kresťanských cností: trpezlivosť, láskavosť, radosť z dávania sa iným, ochoty plniť vôľu Božiu. Milovať znamená slúžiť a v službe rastie láska. Myslím, že toto je jedno z najkrajších ovocí vášho príspevku k Svetovým dňom mládeže. Ale toto ovocie nezbierate len vy, ale celá Cirkev, ktorá ako tajomné spoločenstvo sa obohacuje príspevkom každého zo svojich členov.

Povzbudzujem vás k tomu, aby ste v bežnom živote, do ktorého sa teraz vrátite, uchovávali vo vašom srdci túto radostnú skúsenosť a aby ste každým dňom rástli v darovaní seba samých Bohu a ľuďom. Je možné, že mnohí z vás sú nesmelí alebo plní otázky, veľmi jednoduchej otázky: Čo Boh odo mňa chce? Aký je jeho plán pre môj život? Kristus ma volá, aby som ho bližšie nasledoval? Nemohol by som prežiť celý svoj život v poslaní ohlasovať svetu veľkosť jeho lásky skrze kňazstvo, zasvätený život alebo manželstvo? Ak vo vás vzniká toto znepokojenie, nechajte sa viesť Pánom, dobrovoľne sa ponúknite službe tomu, ktorý „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45).

Váš život dosiahne neočakávanú plnosť. Možno, že niekto uvažuje takto: pápež prišiel poďakovať a teraz žiada. Áno, je to tak. To je poslanie pápeža, Petrovho nástupcu. A nezabúdajte, že Peter vo svojom prvom liste pripomína kresťanom cenu, ktorou boli vykúpení: Kristovu krv (porov. 1 Pt 1, 18-19). Kto hodnotí svoj život z tejto perspektívy vie, že na Kristovu lásku možno odpovedať iba láskou a toto je to, čo pápež od vás žiada pri tejto rozlúčke: aby ste odpovedali s láskou tomu, ktorý dal sám seba z lásky k vám. Ešte raz vám ďakujem a nech je Boh vždy s vami.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Pán kardinál arcibiskup Madridu,
ctihodní bratia v biskupstve,
drahí kňazi a bratia Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha,
vážené autority,
drahí mladí, rodinní príbuzní a dobrovoľníci tu prítomní,

Srdečná vďaka za láskavé privítanie a vrelé prijatie, ktorého sa mi dostalo. Tento večer pred modlitbovou vigíliou s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí prišli do Madridu, aby sa zúčastnili na Svetových dňoch mládeže, máme možnosť stráviť nejaký čas spolu, a tak vám môžem prejaviť blízkosť a porozumenie, ktoré pápež má s každým z vás, s vašimi príbuznými a všetkými, ktorí vás sprevádzajú a pomáhajú vám v tomto Inštitúte sv. Jozefa.

Mladosť, ako sme už neraz spomenuli, je vek, v ktorom sa život človeku ukazuje s celým bohatstvom a plnosťou jeho možností, posúvajúc ho k vyšším cieľom, ktoré dávajú zmysel životu samotnému. Preto, keď sa bolesť objaví na horizonte mladého života, zostávame zmätení a snáď sa pýtame: môže byť život aj naďalej veľkým, keď sa rozbije na bolesť? V tomto ohľade som vo svojej encyklike o kresťanskej nádeji povedal: „Miera ľudskosti je podstatne určovaná vzťahom k utrpeniu a k trpiacemu. (…) Spoločnosť, ktorá nedokáže prijímať trpiacich a nie je schopná prostredníctvom súcitu podieľať sa na ich utrpeniach a vnútorne ich znášať, je krutá a neľudská” (Spe Salvi, 38). Tieto slová odrážajú dlhú históriu ľudstva, ktorá pramení z obety, ktorou Kristus vydáva sám seba na kríž za nás a za naše vykúpenie.

Ježiš a nasledujúc v jeho šľapajach jeho bolestná Matka a svätí sú svedkovia, ktorí nás učia žiť drámu utrpenia pre naše dobro a spásu sveta. Títo svedkovia nám hovoria predovšetkým o dôstojnosti každého ľudského života, stvoreného na Boží obraz. Nijaké postihnutie nemôže zrušiť tento božský odtlačok vrytý do najhlbšieho vnútra človeka. A nielen to: od chvíle, kedy sa Boží Syn rozhodol slobodne prijať bolesť a smrť, Boží obraz sa nám ponúka aj v tvári toho, kto trpí.

Toto osobitné zaľúbenie Pána voči tým, ktorí trpia nás pobáda hľadieť na iných s otvorenými očami, aby sme im okrem vonkajších vecí, ktoré potrebujú, dali aj milujúci pohľad, ktorý potrebujú. Ale to je možné realizovať len na základe osobného stretnutia s Kristom. Buďte si toho vedomí vy rehoľníci, rodiny, zdravotníci a dobrovoľníci, ktorí žijete a pracujete denne s týmito mladými ľuďmi. Váš život a zasvätenie ohlasujú veľkosť, ku ktorej je človek povolaný: mať súcit a s láskou sprevádzať tých, ktorí trpia, ako to robil Boh. A vo vašom povolaní znovu zaznejú slová evanjelia: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“(Mt 25,40).

Na druhej strane ste tiež svedkami nesmierneho dobra, ktoré predstavuje život týchto mladých ľudí, pre ktoré majú blízko k sebe a celému ľudstvu. Tajomne, ale veľmi reálne jeho prítomnosť vzbudzuje v našich srdciach, často zatvrdených, nehu, ktorá nás otvára spáse. Isteže život týchto mladých mení srdcia ľudí, a preto ďakujme Bohu, že sme ich mohli spoznať.

Drahí priatelia, naša spoločnosť, v ktorej sa až príliš často spochybňuje neoceniteľná dôstojnosť života, každého života, vás potrebuje. Vy rozhodujúcim spôsobom prispievate k budovaniu civilizácie lásky. Ba ešte viac, ste protagonistami tejto civilizácie. A ako deti Cirkvi ponúknite Pánovi vaše životy s ich utrpením i radosťami, spolupracujte s ním a stanete sa „istým spôsobom súčasťou pokladu spolucítenia, ktoré ľudstvo tak potrebuje” (porov. Spe Salvi, 40).

S veľkou láskou a na príhovor sv. Jozefa, sv. Jána z Boha a sv. Benita Menniho, vás s celým srdcom zverujem Bohu, nášmu Pánovi, aby On bol vašou silou a vašou odmenou. Nech je znamením jeho lásky apoštolské požehnanie, ktoré udeľujem vám i všetkým vašim príbuzným a priateľom.

Preložila sr. Jaroslava Kochjarová CJ.
Zdroj: TKKBS.

Drahí priatelia,

Som rád, že vás môžem prijať na tejto apoštolskej nunciatúre, aby som vám živo poďakoval za všetko, čo ste urobili pre zorganizovanie týchto Svetových dní mládeže. Veľmi dobre viem, že od okamihu zverejnenia správy o tom, že madridská arcidiecéza bola vybraná za miesto pre túto iniciatívu, kardinál Antonio Maria Rouco Varela začal práce Miestneho organizačného výboru, v ktorom s hlbokým zmyslom pre Cirkev a s veľkou láskou ku Kristovmu vikárovi spolupracovali predstavitelia rôznych oblastí podieľajúcich sa na akcii takéhoto obrovského rozsahu, ktorých koordinoval Mons. César Augusto Franco Martínez.

Len láska k Cirkvi a túžba evanjelizovať mladých ľudí vysvetľujú toto veľkodušné úsilie náročné na čas a energiu, ktoré prinesie bohaté apoštolské ovocie. V priebehu niekoľkých mesiacov ste dávali to najlepšie zo seba do služby misijného poslania Cirkvi. Boh vám to vynahradí stonásobne. Nielen vám, ale aj vašim rodinám a inštitúciám, ktoré nezištne podporili vaše odhodlanie a usilovnosť. Áno, ako hovorí Ježiš, ani pohár vody darovaný v jeho mene nezostane bez odmeny; o to skôr každodenné a nepretržité úsilie o zorganizovanie cirkevnej udalosti takého významu, ako je táto. Vďaka každému z vás.

Rovnako chcem vyjadriť svoju vďačnosť členom Zmiešanej komisie, zloženej z madridského arcibiskupstva, štátnej a mestskej správy, ktorá bola založená na začiatku príprav týchto Svetových dní mládeže s ohľadom na státisíce mladých pútnikov, ktorí prišli do Madridu, mesta otvoreného, krásneho a solidárneho. Bez tejto pružnej spolupráce by zaiste nebolo možné zrealizovať takéto zložité a významné podujatie. V tejto súvislosti viem, že k dispozícii Miestnemu organizačnému výboru sú aj ďalšie organizácie, ktoré nešetria úsilím a spolupracujú v priateľskej atmosfére, ktorá ctí tento ušľachtilý národ a uznávaného ducha pohostinnosti Španielov.

Účinnosť tohto výboru ukazuje, že spolupráca medzi Cirkvou a občianskymi inštitúciami je nielen možná, ale keď sa orientujú na službu takej rozsiahlej iniciatíve, ako je tá, na ktorej sa zúčastňujeme, uskutočňuje sa princíp, ktorý všetkých spája v jedno. Preto by som chcel vyjadriť zástupcom príslušných organizácií, ktorí s nasadením pracovali pre úspešný priebeh Svetových dní mládeže, svoje najhlbšie a srdečné poďakovanie v mene Cirkvi a mladých ľudí, ktorí využívajú v týchto dňoch vašu pohostinnosť a starostlivosť. Pre všetkých vás, vaše rodiny a inštitúcie vyprosujem hojnosť darov od Pána. Ďakujem.

Preklad: Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Drahí mladí!

Vrúcne a zbožne sme sa zúčastnili tejto krížovej cesty sprevádzajúc tak Krista v jeho utrpení a smrti. Komentáre k jednotlivým zastaveniam – od Milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré slúžia tým najchudobnejším a najpotrebnejším – nám pomohli vstúpiť do tajomstva slávneho Kristovho kríža, ktorý má v sebe pravú Božiu múdrosť – tú, ktorá súdi svet a tých, ktorí sa považujú za múdrych (porov. 1 Kor 1,17-19).

Na tejto ceste ku Kalvárii nám pomohlo tiež rozjímanie nad mimoriadnymi obrazmi náboženských tradícií španielskych diecéz. Sú to obrazy, v ktorých sa snúbi viera a umenie, aby tak zasiahli srdce človeka a podnietili ho k obráteniu. Ak je pohľad viery číry a autentický, krása mu slúži, dokáže priblížiť tajomstvo našej spásy, hlboko nás dojať a premeniť naše srdce, ako sa to stalo svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša, keď rozjímala pred obrazom trpiaceho Krista (porov. Vlastný životopis,9,1).

Keď sme kráčali spolu s Ježišom k vrcholu Jeho obeti na Kalvárii, prišli mi na um slová svätého Pavla: „Kristus ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20). Tvárou v tvár láske tak nezištnej sme naplnení úžasom a vďačnosťou a pýtame sa: Čo urobíme my pre Neho? Akú mu dáme odpoveď? Svätý Ján hovorí jasne: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16).

Kristovo utrpenie nás podnecuje, aby sme na svoje ramená brali utrpenie sveta v istote, že Boh nie je niekým, kto je človeku a jeho údelu vzdialený či odcudzený. Naopak, on sa stal jedným z nás, „aby mohol spolu s človekom súcítiť, spolu trpieť spôsobom veľmi reálnym, a to v tele a krvi… Odtiaľ vstúpil do každého ľudského utrpenia ten, kto sa naplno na tomto utrpení podieľa a spolu ho znáša; odtiaľ do každého utrpenia preniká „consolatio“, útecha z prítomnej súcitnej, spolu trpiacej Božej lásky, a spolu s ňou vychádza hviezda nádeje“ (Spe salvi, 39).

Drahí mladí, kiež Božia láska zväčší vašu radosť a povzbudí vás, aby ste zostávali nablízku tým, ktorí sú menej obdarení. Vy, ktorí ste veľmi citliví k myšlienke deliť sa o svoj život s inými, neprechádzajte nevšímavo okolo ľudského utrpenia, kde vás očakáva Boh, aby ste zo seba ponúkli to najlepšie: svoju schopnosť milovať a súcítiť. Rôzne formy utrpenia, ktoré sme videli na Krížovej ceste, sú volaním Pána k tomu, aby sme budovali svoj život Jeho nasledovaním a urobili tak zo seba znamenia Jeho útechy a spásy. „Trpieť s druhým, trpieť za druhých; trpieť z lásky k pravde a spravodlivosti; trpieť kvôli láske a s cieľom stať sa skutočne milujúcou osobou – to sú podstatné základy humanity, ktorých zanechanie by človeku prinieslo skazu“ (Ibid.).

Dúfam, že dokážeme prijať tieto ponaučenia a uviesť ich do praxe. Obráťme preto svoj zrak ku Kristovi, pribitému na drsnom kríži, a prosme ho, aby nás naučil pravej a tajomnej múdrosti kríža, vďaka ktorej človek žije. Kríž nebol výsledkom neúspechu, ale spôsobom, ako ukázať lásku, ktorá pristupuje až k tomu najbezhraničnejšiemu darovaniu vlastného života. Otec chcel milovať ľudí v objatí svojho Syna ukrižovaného z lásky. Kríž vo svojej forme a vo svojom význame predstavuje lásku Otca a Krista k ľuďom. V ňom rozpoznávame ikonu zvrchovanej lásky, v ktorej sa učíme milovať to, čo miluje Boh a tak, ako On miluje. Toto je dobrá zvesť, ktorá vracia svetu nádej.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Kardinál arcibiskup Madridu,
ctihodní bratia v biskupskej službe,
drahí pátri augustiniáni,
vážení pedagógovia,
vážené autority,
drahí priatelia,

S veľkou túžbou som očakával toto stretnutie s vami, mladými pedagógmi španielskych univerzít, ktorí poskytujete významnú spoluprácu pri šírení pravdy, za nie je vždy ľahkých okolností. Srdečne vás pozdravujem a ďakujem za láskavé slová privítania, rovnako ako aj za predvedenú hudbu veľkej umeleckej hodnoty, ktorá nádherne zaznela v tomto kláštore ako výrečný svedok stáročí života modlitby a štúdia. Na tomto symbolickom mieste sa harmonicky spája rozum a viera v strohých kameňoch, ktoré boli osadené do tvaru jedného z najslávnejších monumentov Španielska. So zvláštnou záľubou zdravím tiež tých, ktorí sa v týchto dňoch v Avile zúčastnili na Svetovom kongrese katolíckych univerzít na tému: „Identita a poslanie katolíckej univerzity“.

Keď som tu spolu s vami, v mysli sa vraciam k svojim prvým krokom, keď som bol profesorom na univerzite v Bonne. I keď bolo vtedy vidieť mnohé jazvy vojny a nedostatky materiálnych dobier, všetko bolo prekonané nadšením a oduševneným záujmom, kontaktom s kolegami z rôznych odborov a túžbou odpovedať na základné i hraničné znepokojenia študentov. Toto obdobie na univerzite, ktoré som prežíval spolu s pedagógmi a študentmi, spoločne hľadajúcimi pravdu vo všetkých vedeckých odboroch, alebo, ako by povedal Alfonz X., nazývaný Múdry, toto „dobrovoľné stretnutie učiteľov a študentov s rovnakou túžbou získania poznatkov“ (Siete partidas, partida II, tit. XXXI), objasňuje význam a definíciu univerzity.

V motte týchto Svetových dní mládeže „Zakorenení a postavení na Kristovi, pevní vo viere“ (porov. Kol 2,7), môžete nájsť svetlo pre lepšie pochopenie vašej existencie a vášho poslania. V tomto zmysle, ako som už napísal vo svojom Posolstve mladým na prípravu týchto dní, výrazy „zakorenení“, „postavení“ a „pevní“ naznačujú pevné základy života (porov. č 2).

Avšak, kde nájdu mladí ľudia tieto referenčné body v takej rozdrobenej a nestabilnej spoločnosti? Vládne presvedčenie, že dnes je poslaním univerzitného pedagóga iba formovať kompetentných a efektívnych odborníkov, ktorí dokážu v každom okamihu uspokojiť požiadavky trhu. Tiež sa tvrdí, že jediná vec, ktorá musí dominovať v súčasnosti, sú čisto technické schopnosti. Samozrejme, že tento utilitárny pohľad na vzdelanie – aj univerzitné – sa dnes skutočne šíri najmä mimo oblasti univerzít.

Avšak vy, ktorí ste podobne ako ja zažili univerzitný život a ktorí teraz pôsobíte ako univerzitní pedagógovia, bez pochýb cítite túžbu po niečom vyššom, čo korešponduje so všetkými dimenziami tvoriacimi človeka. Vieme, že ak len samotná utilita a bezprostredný pragmatizmus sú hlavnými kritériami pre rast, môžu nastať dramatické straty: bezmedzné zneužívanie vedy až po totalitaristickú politiku. Možno ich ľahko spozorovať tam, kde je minimalizované akékoľvek kritérium, ktoré by presahovalo jednoduchú kalkuláciu moci. Naopak, geniálna myšlienka univerzity je práve to, čo nás chráni od takejto redukovanej a skreslenej vízie ľudstva.

V skutočnosti univerzita bola a stále je povolaná byť domovom, kde sa vždy hľadá pravda, ktorá je človekovi vlastná. Z tohto dôvodu, a nie náhodou, práve Cirkev podporuje akademické inštitúcie, pretože kresťanská viera hovorí o Kristovi ako o Logose, skrze ktorého bolo všetko stvorené (porov. Jn 1,3) a o ľudskej bytosti, stvorenej na obraz a podobu Boha. Táto dobrá zvesť objasňuje racionalitu všetkého stvorenia a pozerá na človeka ako na bytosť, ktorá má účasť na tejto racionalite a môže ju rozpoznať. Univerzita preto stelesňuje ideál, ktorý nesmie byť skreslený ani z ideologických dôvodov, ktoré by boli uzavreté racionálnemu dialógu, ani pre servilnosť utilitaristickej logiky trhu, ktorá vidí človeka len ako obyčajného spotrebiteľa.

Hľa, toto je vaša dôležitá a životná úloha. Vy ste tí, ktorí majú tú česť a zodpovednosť odovzdávať univerzitný ideál: ideál, ktorý ste dostali od vašich predchodcov, z ktorých mnohí boli pokorní nasledovníci evanjelia a ktorí, ako takí, sa premenili na velikánov ducha. Musíme sa cítiť byť ich pokračovateľmi v dejinách celkom odlišných, ale v ktorých základné otázky ľudskej bytosti aj naďalej neustále vyžadujú našu pozornosť a nútia nás ísť stále ďalej.

Cítime, že nás spája reťaz mužov a žien, ktorí sa usilovali o to, aby bola viera šírená a aby bola uctievaná ľudským rozumom. A spôsob ako to uskutočňovať nespočíva len v jej vyučovaní, ale ešte viac v jej prežívaní, stelesňovaní, rovnako ako sa vtelilo Slovo – Logos – aby si urobilo príbytok medzi nami. V tomto zmysle mladí ľudia potrebujú autentických učiteľov; osoby otvorené voči absolútnym pravdám v rôznych oblastiach poznania, ktorí vedia počúvať a žiť týmto interdisciplinárnym dialógom; ľudí, ktorí sú predovšetkým presvedčení o ľudskej schopnosti pokračovať na ceste k pravde.

Mladosť je výnimočným časom na hľadanie a na stretnutie sa s pravdou. Ako už Platón povedal: „Hľadaj pravdu pokiaľ si mladý, pretože ak to nebudeš robiť, potom sa ti vyšmykne z rúk“ (Parmenide, 135d). Táto vysoká ašpirácia je najcennejšia vec, ktorú môžete odovzdať osobným a živým spôsobom vašim študentom, a nie len nejaké anonymné a účelové techniky alebo niektoré suché dáta, využívané iba funkčným spôsobom.

Vrúcne vás preto vyzývam, aby ste nikdy nestrácali túto vnímavosť a smäd po pravde, aby ste nezabúdali, že vyučovanie nie je len suché zadeľovanie obsahu, ale formácia mladých, ktorých je potrebné chápať a vyhľadávať. Musíte v nich vzbudzovať smäd po pravde, ktorý pociťujú vo svojom vnútri, a tiež túžbu prekračovať seba samých. Buďte im podporou a posilou.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné mať v prvom rade na pamäti, že cesta k plnej pravde si vyžaduje celú ľudskú bytosť: je to cesta inteligencie i lásky, rozumu i viery. Nemôžeme pokročiť v poznaní niečoho, ak nebudeme podnecovaní láskou, a nemôžeme milovať, ak v tom nespozorujeme niečo rozumného, pretože „inteligencia a láska nie sú vzájomne oddelené: láska je bohatá na inteligenciu a inteligencia je plná lásky“ (Caritas in veritate, 30). Ak sú spojené pravda a dobro, potom je tiež spojené poznanie a láska. Z tejto jednoty vyplýva súdržnosť života a myslenia, príkladnosť, ktorou sa má vyznačovať každý dobrý vychovávateľ.

Po druhé je treba vziať do úvahy, že tá istá pravda je vždy vznešenejšia než naše ciele. Môžeme ju hľadať a blížiť sa k nej, ale nemôžeme ju celkom vlastniť, alebo ešte lepšie: pravda nás vlastní a motivuje. V intelektuálnej a pedagogickej činnosti je pokora nevyhnutnou čnosťou, ktorá nás chráni pred samoľúbosťou zatvárajúcou prístup k pravde. Nesmieme priťahovať študentov k nám samotným, ale posielať ich k tej pravde, ktorú všetci hľadáme. V tejto úlohe nech vám pomáha Pán, ktorý vás žiada, aby ste boli prostí a účinní ako soľ, ako svetlo, ktoré bez rozruchu svieti (porov. Mt 5,13-15).

To všetko nás pozýva, aby sme neustále hľadeli na Krista, v ktorého tvári žiari pravda, ktorá nás osvecuje, ale ktorá je tiež cestou, vedúcou k trvalej plnosti, pretože je pocestným, ktorý je po našom boku a svojou láskou nás nesie. V ňom zakorenení budete dobrými vodcami našej mládeže. V tejto nádeji vás zverujem ochrane Panny Márie, Stolici múdrosti, aby z vás urobila spolupracovníkov svojho Syna prostredníctvom života zmysluplného pre vás samotných a plodného na ovocie poznania a viery pre vašich študentov.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Drahé mladé rehoľníčky,

Počas Svetových dní mládeže, ktoré práve slávime v Madride, som veľmi rád, že sa môžem stretnúť s vami, ktoré ste zasvätili svoju mladosť Pánovi a ďakujem za milé prijatie, ktorého sa mi od vás dostalo. Vážim si, že pán kardinál arcibiskup Madridu zorganizoval toto stretnutie na tak význačnom mieste ako je Kláštor sv. Vavrinca v Escorial. Zatiaľ čo jeho slávna knižnica uchováva významné exempláre Svätého písma a rehoľných pravidiel rôznych rehoľných rodín, váš život vo vernosti povolaniu, ktoré ste dostali, je nemenej vzácny spôsob uchovávania Pánovho slova, ktoré sa odráža vo vám známych formách spirituality.

Drahé sestry, každá charizma je slovom z evanjelia, ktoré Duch Svätý pripomína svojej Cirkvi (por. Jn 14, 26). Nie nadarmo sa zasvätený život «rodí z počúvania Božieho slova a prijíma evanjelium ako normu svojho života. Život v nasledovaní čistého, chudobného a poslušného Krista sa tak stáva živou «exegézou» Božieho slova. Z neho vytryskli všetky charizmy a každé rehoľné pravidlo chce byť jeho vyjadrením, čím umožňuje vznik nových ciest kresťanského života, poznačených evanjeliovým radikalizmom.» (Ap. Exhort. Verbum Domini, 83).

Evanjeliový radikalizmus je zostať «zakorenení a postavení na Kristovi, upevnení vo viere» (Kol 2,7), čo v zasvätenom živote znamená ísť do hĺbky v láske k Ježišovi Kristovi s nerozdeleným srdcom a nepostaviť nič nad túto lásku (por. Sv. Benedikt, Regula, IV, 21), s oddanosťou nevesty tak, ako to žili svätci ako napríklad Ružena Limská a Rafael Arnáiz, mladí patróni týchto Svetových dní mládeže.

O osobnom stretnutí s Kristom, ktoré je pokrmom pre vaše zasvätenie, musíte svedčiť vo vašich životoch z celej premieňajúcej sily; a dnes má osobitný význam, keď «pozorujeme istý druh „zatmenia Boha“, určitú stratu pamäti, ktorá, ak aj nie je úplným odmietnutím kresťanstva, je popretím pokladu prijatej viery, čo môže viesť až k strate vlastnej najhlbšej identity» (Posolstvo k XXVI. Svetovým dňom mládeže 2011, 1). V kontexte relativizmu a vlažnosti vyvstáva potreba tohto radikalizmu, ktorý je svedectvom zasvätenia – patriť Bohu, ktorého milujeme nadovšetko.

Tento evanjeliový radikalizmus zasväteného života sa prejavuje v bratskom spoločenstve s Cirkvou, ohniskom Božích detí, ktoré vybudoval Kristus. V spoločenstve s Pastiermi, ktorí v mene Pána ohlasujú základ viery, ktorý dostali prostredníctvom apoštolov, učenia Cirkvi a kresťanskej tradície. V spoločenstve s vašou rehoľnou rodinou, tým, že s vďakou ochraňujete jej pravé duchovné bohatstvo a zároveň si vážite aj ostatné charizmy. V spoločenstve s ostatnými členmi Cirkvi, teda laikmi, ktorí sú povolaní byť svedkami toho istého Pánovho evanjelia v ich vlastnom osobitnom povolaní.

A nakoniec sa tento evanjeliový radikalizmus prejavuje v poslaní, ktoré vám chcel zveriť Boh. Počnúc kontemplatívnym životom, ktorý vo svojich kláštoroch prijíma Božie slovo vo veľavravnom tichu a adoruje jeho krásu v samote, kde prebýva On, až po rôzne cesty apoštolského života, v ktorého brázdach klíči semienko evanjelia pri výchove detí a mladých, pri starostlivosti o chorých a starých, pri sprevádzaní rodín, pri ochrane života, pri svedectve pravdy, pri ohlasovaní pokoja a lásky, pri misijných činoch a novej evanjelizácii a na mnohých ďalších poliach apoštolátu Cirkvi.

Drahé sestry, toto je svedectvo svätosti, ku ktorej vás volá Boh: nasledovať zblízka a bezpodmienečne Ježiša Krista v zasvätení, spoločenstve a poslaní. Cirkev potrebuje vašu mladícku vernosť, ktorá je zakorenená a postavená na Kristovi. Ďakujem za vaše veľkodušné, úplné a trvalé «áno» volaniu Milovaného. Modlím sa, aby Panna Mária podporovala a sprevádzala vašu zasvätenú mladosť so živou túžbou, aby Ona orodovala, povzbudzovala a osvecovala všetkých mladých.

V tejto atmosfére prosím Boha, aby hojne odmenil štedrú pomoc predstaviteľov zasväteného života na týchto Svetových dňoch mládeže a v jeho mene vás všetkých zo srdca žehnám. Ďakujem.

Preložila Rút Lačná.
Zdroj: TKKBS.