Posts Tagged ‘návšteva’

“Ovocie Svetových dní mládeže 2002 v Toronte žneme ešte aj dnes” – boli slová, ktoré z úst generálneho riaditeľa SDM v Kanade o. Thomasa Rosica po ôsmych rokoch zneli vyzývajúco. Otec Rosica je v súčastnosti výkonným riaditeľom katolíckej televízie v Kanade Salt and Light (Soľ a svetlo), ktorá je priamym ovocím SDM2002. Do Madridu nás prišiel povzbudiť ako priateľ i ako otec. V kruhu ľudí, ktorí pripravujú, či v minulosti pripravovali SDM sa traduje, že tie v Toronte boli zatiaľ v oblasti komunikácie nepresiahnuteľné (o. Rosica po SDM pokrstil 5 novinárov a mnohý iní proti Cirkvi naladení periodisti zmenili svoj postoj). Naše očakávania boli preto veľké, rovnako ako aj naše otázky.

Otec Rosica sršal vtipnými príhodami a zaujímavosťami. Ako povedal, na príchod Svätého Otca Jána Pavla II do Kanady nikdy osobne nezabudne. Rovnako ani stovka novinarov, ktorí ho “vítali” na letisku a striehli, ako z tohto stretnutia “vytĺcť” správu adekvátnu pre svoje médium. Svätý Otec už bol v tom čase ťažko chorý. Napriek tomu, že bolo pre neho pripravené zostupné kreslo z lietadla, “tvrdohlavo” sa rozhodol, že pôjde po vlastných. Oči novinárov sa pri pohľade na trpiaceho a veľkého pápeža zaliali slzami. Veru, takého si ho všetci pamätáme.

Napriek tomu, že Benedikt XVI, ktorého netrpezlivo očakávame v auguste 2011 v Madride je inej povahy než Ján Pavol II, o. Rosica tvrdí, že je rozhodne veľkým “maestrom” slova. “Vie hovoriť k mladým zrozumiteľne a jednoducho, o čom svedčí aj jeho posledná kniha Svetlo sveta. Pápež, Cirkev a znamenia čias”.

SDM sú dôležité aj preto, lebo formujú mladých. Jedno z mnohých ovocí, ktoré zo stretnutia v Toronte Katolícka cirkev v Kanade nadobudla bola, podľa jeho slov, nová generácia mládeže, ktorá sa nebála hovoriť v mene Cirkvi. Dokonca aj v citlivých otázkach. Kríž pomohol mladým uvedomiť si tiež univerzálnosť Cirkvi, ktorá je tak dôležitá pri príprave celosvetového stretnutia Svätého Otca s mládežou zo všetkých kútov Zeme, “pretože SDM nie sú záležitosťou len hosťujúcej krajiny”.

Keď sme ho na záver poprosili o odporúčania a rady, s úsmevom odpovedal: “Dôležité sú tri veci: modlitba, uvedomenie si, že je to služba pre celú Cirkev a trpezlivosť. Rovnako nezabudnite, že Svetové dni mládeže sa začínajú už dnes, nie zajtra”.

Otec Thomas Rosica sa prišiel s nami rozlúčiť pred svojou cestou do Izraela. Na záver nám dal požehnanie a ubezpečil nás o svojich modlitbách. Veríme, že sa s ním v Madride opäť čoskoro stretneme.

Pápež a urazení

Posted: November 17, 2010 in Španielsko
Tags: , ,

Keby sa mala posúdiť pápežova návšteva v Španielsku (november 201, pozn. red.) podľa niektorých z reakcií, mohlo by sa myslieť, že Benedikt XVI. úmyselne hľadal konfrontáciu alebo použil agresívny či polemický tón. Ale čítanie jeho príhovorov vyvracia takýto postoj.

Svaty Otec Benedikt XVI na papezskej navsteve Spanielska na zaciatku novembra 2010To, že katolícka doktrína, predovšetkým v oblasti sexuality a rodiny, nie je medzi mnohými španielskymi médiami vnímaná pozitívne, je viac než známe. Posledná návšteva Svätého Otca však poukázala na hlboký rozdiel postojov: na jednej strane konštruktívny, rešpektujúci a racionálny prejav pápeža, na strane druhej reakcie jeho kritikov od hlbokého rozhorčenia až po hrubý a povrchný výsmech, v niektorých prípadoch až so zlým vkusom.

Kritizovanie Benedikta XVI. prekvapuje o to viac, že pápež sa nedotýkal tém, ktorým by sa nebol býval venoval už od začiatku svojho pontifikátu: vzťah medzi rozumom a vierou, ochrana ľudskej dôstojnosti, nenahraditeľný vzťah prirodzenej rodiny, sekularizmus. Prinášame niektoré z jeho vyhlásení prevzatých zo šiestich prejavov, ktoré mal Svätý Otec počas svojej návštevy Španielska v Santiagu de Compostela a v Barcelone a počas rozhovorov v tomto čase.

Otvorenie sa rozumu a viere

Jedným z intelektuálnych snáh Benedikta XVI. je vzbudiť vedomie o transcendentne v ľudskom bytí s ospalou nábožnosťou alebo úplne poznačenou dvoma storočiami sekularizácie. Počas homílie na Námestí Obradoiro (v Santiagu de Compostela) potvrdil: “Je tragédiou, že v Európe, predovšetkým v 19. storočí, sa pridŕžalo predstave a rozšírilo presvedčenie, že Boh je antagonistom človeka a nepriateľom jeho slobody”.

Benedikt XVI. niekoľkokrát odsúdil odstrčenie náboženských hodnôt považujúc to za príčinu škodlivého interpretovania zdravej odluky Cirkvi od štátu. Požadoval rešpekt, lebo: “Španielsko a Európa sú ustarostené nielen pre materiálne potreby človeka, ale aj pre morálne a sociálne, duchovné a náboženské, lebo  všetky sú prvotnými požiadavkami človeka, ktorý je jedinečný”.

A “jedinečný človek”, ktorého sa pápež snaží pochopiť je rozumový, ale tiež človek viery a umelec. Takto to vyjadril počas príchodu do Španielska: “Viera, a viera kresťanská, nachádza svoju identitu jedine v otvorení sa rozumu, a rozum sa realizuje jedine, ak je otvorený transcendentnej viere. Rovnako je však dôležitý vzťah medzi vierou a umením, pretože pravda, koniec i začiatok rozumu, sa vyjadruje v kráse a uskutočňuje sa v kráse”.

Sekularizácia a sekularizmus

Vyhlásenia, ktoré zapálili oheň polemiky, tvorili časť odpovedí pápeža na otázku, či Španielsko bolo jedným z hlavných dôvodov novej evanjelizácie. Benedikt XVI. zdôraznil význam, ktorý Španielsko vo viacerých historických momentoch zastávalo, kedy bolo oporou katolicizmu, ale pripomenul aj silný sekularizmus a antiklerikalizmus 30-tych rokov. Potom doplnil, že “tento rozpor medzi vierou a modernou, obe veľmi temperamentné, sa začal obnovovať a reprodukovať  v súčasnom Španielsku”.

Tieto slová, poniektorými kritizované, lebo ich chápali, že predpokladajú neprípustné porovnanie so Španielskom 30. rokov, zabudované do idey, ktorú Benedikt XVI. chce navrhnúť o sekularizácii. Pápež pokračoval týmito slovami: “Preto budúcnosť viery a stretnutia – nie konfrontácie, ale stretnutia – medzi vierou a sekularizáciou má svoje hlavné zameranie aj v španielskej kultúre“. Po týchto vyhláseniach možno len ťažko aj naďalej obraňovať postoj, že katolicizmus sa  podozrivo díva na oddelenie Cirkvi a štátu, to znamená na sekularizáciu.

Inou vecou je sekularizmus, ktorý predpokladá negatívnu interpretáciu náboženskej skutočnosti – nech je akéhokoľvek vyznania – pretože ho považuje za potenciálne nebezpečné pre spolužitie a vyžaduje preň „neutrálny“ verejný priestor, hoci táto neutralita sa odvodzuje z praktického ateizmu. Od počiatku svojho pontifikátu Benedikt XVI. Neprestával upozorňovať pred nebezpečenstvom umlčovať vo verejnej sfére otázky ohľadom Boha. V homílii v Santiago de Compostela sa pýtal: „Ako je možné, že sa verejne zamlčala prvá a podstatná skutočnosť ľudského života? Ako môže byť v ňom to, čo je najurčujúcejšie odsunuté do čírej intimity alebo do tieňa?“

Ľudská dôstojnosť

“Chcel by som odtiaľto vyhlásiť slávu človeka.” Tieto slová, pod ktoré by sa mohol podpísať akýkoľvek vzdelanec, prehlásil Benedikt XVI. na Námestí Obradoiro v Santiagu de Compostela. Ďalšou častou témou v prejavoch aktuálneho pápeža je obrana ľudskej dôstojnosti ako stvorenia milovaného Bohom. Neskôr v Barcelone komentoval túto tému slovami sv. Pavla: “Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy (1Kor 3, 16-17). Tu sa spája pravda a dôstojnosť Boha s pravdou a dôstojnosťou človeka”.

Táto dôstojnosť človeka nesmie zostať, podľa Benedikta XVI. v peknej teoretickej úvahe, ale musí fungovať ako moderátorka politickej aktivity a vedeckého výskumu, predovšetkým na kontroverznom poli bioetiky. Tak, v tej istej homílii v Barcelone pápež vyhlásil, „že tí, ktorí trpia psychickým alebo fyzickým hendikepom, môžu vždy dostať tú lásku a pozornosť, aby sa cítili hodnotní, ako osoby s konkrétnymi potrebami”.

Benedikt XVI. podobne pripomenul kresťanskú náuku, ktorá zabezpečuje formu sociálnej a politickej organizácie rešpektujúcej dôstojnosť človeka: “Tam, kde niet obetovania sa pre druhých, vznikajú formy dominancie a vykorisťovania, ktoré nenechávajú priestor pre autentický integrálny rozvoj ľudských zdrojov”.

Prvotnosť rodiny

Posvätenie Baziliky Svätej Rodiny dalo Benediktovi XVI. príležitosť, aby pripomenul prvoradú úlohu, akú Katolícka cirkev pripisuje rodine: „Je veľkou témou dneška a ukazuje až kam môžeme ísť pri stavaní spoločnosti ako aj jednoty medzi vierou a životom, medzi náboženstvom a spoločnosťou“. Pápež si dokonale uvedomuje, že boje sekularizmu a ľudskej dôstojnosti sa oslobodzujú predovšetkým v  prostredí rodiny.

Jednou z najväčších kritík proti Cirkvi je prevládanie mužskosti: odmietnutie vysviacky žien alebo podporu materstva vnímajú niektorí ako formy opovrhnutia ženskosťou. Niekoľko slov z homílie v Barcelone poslúžilo na ospravedlnenie za to, aby sa opäť mohlo zatriasť týmto obvinením: “Cirkev vyzýva k vhodným ekonomickým a sociálnym opatreniam, aby žena našla svoju plnú realizáciu v domácnosti a v práci“ Zmienka o domácnosti poburovala tých, ktorí sa nazdávajú, že domáce práce sa odvodzujú od materstva a predpokladajú v ňom mechanizmus potrenia ženskosti.

Avšak ostatní práve v týchto slovách pápeža videli opačné posolstvo: práca a rodina sú dve oblasti, v ktorých sa žena realizuje ako osoba, a preto verejná administrácia má bdieť, aby obe boli zlučiteľné a aby sa žena plne rozvíjala. Oveľa prijateľnejší výklad, ktorý je bližší k literárnemu prekladu vyhlásení. Inou vecou je, ak si niekto zaumieni uraziť sa.

Preklad zo španielčiny doc. ThDr. Alžbeta Dufferová OSU, PhD.

(Originálny článok nájdete tu).