Drahí priatelia,

Som rád, že vás môžem prijať na tejto apoštolskej nunciatúre, aby som vám živo poďakoval za všetko, čo ste urobili pre zorganizovanie týchto Svetových dní mládeže. Veľmi dobre viem, že od okamihu zverejnenia správy o tom, že madridská arcidiecéza bola vybraná za miesto pre túto iniciatívu, kardinál Antonio Maria Rouco Varela začal práce Miestneho organizačného výboru, v ktorom s hlbokým zmyslom pre Cirkev a s veľkou láskou ku Kristovmu vikárovi spolupracovali predstavitelia rôznych oblastí podieľajúcich sa na akcii takéhoto obrovského rozsahu, ktorých koordinoval Mons. César Augusto Franco Martínez.

Len láska k Cirkvi a túžba evanjelizovať mladých ľudí vysvetľujú toto veľkodušné úsilie náročné na čas a energiu, ktoré prinesie bohaté apoštolské ovocie. V priebehu niekoľkých mesiacov ste dávali to najlepšie zo seba do služby misijného poslania Cirkvi. Boh vám to vynahradí stonásobne. Nielen vám, ale aj vašim rodinám a inštitúciám, ktoré nezištne podporili vaše odhodlanie a usilovnosť. Áno, ako hovorí Ježiš, ani pohár vody darovaný v jeho mene nezostane bez odmeny; o to skôr každodenné a nepretržité úsilie o zorganizovanie cirkevnej udalosti takého významu, ako je táto. Vďaka každému z vás.

Rovnako chcem vyjadriť svoju vďačnosť členom Zmiešanej komisie, zloženej z madridského arcibiskupstva, štátnej a mestskej správy, ktorá bola založená na začiatku príprav týchto Svetových dní mládeže s ohľadom na státisíce mladých pútnikov, ktorí prišli do Madridu, mesta otvoreného, krásneho a solidárneho. Bez tejto pružnej spolupráce by zaiste nebolo možné zrealizovať takéto zložité a významné podujatie. V tejto súvislosti viem, že k dispozícii Miestnemu organizačnému výboru sú aj ďalšie organizácie, ktoré nešetria úsilím a spolupracujú v priateľskej atmosfére, ktorá ctí tento ušľachtilý národ a uznávaného ducha pohostinnosti Španielov.

Účinnosť tohto výboru ukazuje, že spolupráca medzi Cirkvou a občianskymi inštitúciami je nielen možná, ale keď sa orientujú na službu takej rozsiahlej iniciatíve, ako je tá, na ktorej sa zúčastňujeme, uskutočňuje sa princíp, ktorý všetkých spája v jedno. Preto by som chcel vyjadriť zástupcom príslušných organizácií, ktorí s nasadením pracovali pre úspešný priebeh Svetových dní mládeže, svoje najhlbšie a srdečné poďakovanie v mene Cirkvi a mladých ľudí, ktorí využívajú v týchto dňoch vašu pohostinnosť a starostlivosť. Pre všetkých vás, vaše rodiny a inštitúcie vyprosujem hojnosť darov od Pána. Ďakujem.

Preklad: Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Pán kardinál madridský arcibiskup,
ctihodní bratia biskupi,
drahí kňazi a rehoľníci,
rektori a formátori,
milí seminaristi,
všetci priatelia,

S hlbokou radosťou slávim túto svätú omšu s vami všetkými, ktorí túžite stať sa Kristovými kňazmi pre službu Cirkvi a ľudí a ďakujem vám za milé slová privítania a prijatia. Tento katedrálny chrám Panny Márie, Kráľovnej Almudeny, je dnes ako obrovské večeradlo, v ktorom Pán túžobne slávi svoju Paschu s tými, ktorí túžia raz v jeho mene predsedať tajomstvám spásy.

Pri pohľade na vás si opäť uvedomujem, ako Kristus naďalej volá mladých učeníkov za svojich apoštolov, aby zostalo živé poslanie Cirkvi a evanjeliová ponuka svetu. Ako bohoslovci ste na ceste k svätému cieľu – stať sa tými, ktorí pokračujú v poslaní, ktoré dostal Kristus od Otca. Keď vás povolal, nasledovali ste jeho hlas a očarení jeho pohľadom lásky pokračujete na ceste k posvätnému úradu. Upriamte svoje oči naňho, ktorý je prostredníctvom svojho vtelenia najväčším Božím zjavením pre svet a prostredníctvom svojho zmŕtvychvstania zas verne napĺňa svoj prísľub. Vzdávajte mu vďaky za toto gesto lásky, ktoré prechováva ku každému z vás.

Prvé čítanie, ktoré sme počuli, nám ukazuje Krista ako nového a večného kňaza, ktorý z vlastného života urobil úplnú obetu. Responzórium žalmu možno úplne vzťahovať naňho, keď pri príchode na svet sa obracia k Otcovi so slovami: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu“ (porov. Ž 40, 8-9). Snažil sa mu vo všetkom páčiť – v slove a konaní, na cestách či v prijímaní hriešnikov. Jeho život bol službou a jeho obetavosť večným príhovorom, keď sa v mene všetkých postavil pred Otca ako Prvorodený zo všetkých. Autor Listu Hebrejom tvrdí, že takouto obetou navždy zdokonalil nás, ktorí sme boli pozvaní mať účasť na jeho synovstve (porov. 10,14).

Eucharistia, o ktorej ustanovení nám hovorí evanjelium (porov. Lk 22,14-20), je kráľovským vyjadrením tohto bezpodmienečného Ježišovho daru pre všetkých, dokonca aj pre tých, čo ho zrádzali. Obeta jeho tela a krvi za život ľudí a za odpustenie ich hriechov. Krv, znak života, nám bola daná od Boha ako zmluva, aby sme mohli priniesť silu jeho života tam, kde kvôli nášmu hriechu panuje smrť a tak ho zničiť. Kristovo zlomené telo a vyliata krv, teda jeho obetovaná sloboda, sa prostredníctvom eucharistických znakov premenili v nový zdroj vykúpenej ľudskej slobody. V ňom máme prísľub definitívneho vykúpenia a istú nádej budúcich dobier. Cez Krista vieme, že nie sme pútnikmi do priepasti, do ticha ničoty či smrti, ale putujeme do zasľúbenej zeme, k nemu, ktorý je naším cieľom i naším pôvodom. Drahí priatelia, pripravujte sa byť apoštolmi s Kristom a ako Kristus, aby ste ľudí dokázali sprevádzať po ceste a slúžiť im.

Ako prežívať tieto roky prípravy? Predovšetkým to musia roky vnútornej tichosti, vytrvalej modlitby, horlivého štúdia a rozvážneho včlenenia sa do činností a pastoračných štruktúr Cirkvi. Cirkev je spoločenstvom a inštitúciou, rodinou a poslaním, stvorená Kristom prostredníctvom Ducha Svätého, a zároveň aj výsledkom nás, ktorí ju tvoríme našou svätosťou i našimi hriechmi. Takto to chcel Boh, ktorý neodmieta robiť z chudobných a hriešnikov svojich priateľov a nástroje vykúpenia ľudského rodu. Svätosť Cirkvi je predovšetkým názornou svätosťou samotnej osoby Krista, jeho evanjelia a jeho sviatostí, svätosťou tej sily z hora, ktorá ju oživuje a podopiera. Máme byť svätí, aby sme nevytvárali rozpor medzi znamením, ktorým sme a skutočnosťou, ktorú chceme vyjadriť.

Dobre meditujte o tomto tajomstve Cirkvi, prežívajte roky vašej formácie s hlbokou radosťou, s vnímavým a jasným postojom, s postojom radikálnej evanjeliovej radosti, ako aj v láskavom vzťahu s časom a ľuďmi, medzi ktorými žijete. Nikto si nevyberá okolnosti, ani adresátov samotného poslania. Každá doba má svoje problémy, ale Boh dáva v každom čase potrebnú milosť na ich zvládnutie s láskou a realizmom. Preto v každej ťažkej situácii a skúške má kňaz vo všetkých oblastiach prinášať ovocie dobrých skutkov a zachovávať si v srdci vždy živé slová z dňa vysviacky, ktoré ho povzbudzujú stvárňovať život podľa tajomstva Pánovho kríža.

Stotožňovať sa s Kristom, drahí seminaristi, znamená stále viac sa identifikovať s tým, ktorý sa pre nás stal sluhom, kňazom a obeťou. Stotožňovať sa s Ním je v skutočnosti úloha, pre ktorú má každý kňaz obetovať celý svoj život. Vieme, že táto úloha nás prevyšuje a nikdy ju nebudeme môcť úplne dosiahnuť, ale ako hovorí svätý Pavol, bežíme k cieľu s nádejou, že ho dosiahneme (porov. Fil 3,12-14).

Ale Kristus – Veľkňaz je aj dobrým pastierom, ktorý chráni svoje ovce až tak, že dáva za ne svoj život (porov. Jn 10,11). Pri napodobňovaní Pána aj v tomto aspekte má vaše srdce dozrievať v seminári, zostávajúc úplne k dispozícii Učiteľovi. Taká disponibilita je darom Ducha Svätého a inšpiruje k rozhodnutiu žiť v celibáte pre nebeské Kráľovstvo, k odpútaniu sa od pozemských dobier, k jednoduchosti života a úprimnej poslušnosti bez pretvárky.

Proste ho teda, aby vám dal silu napodobňovať ho v jeho láske až do krajnosti, vrátane vzdialených a hriešnikov, žeby sa s vašou pomocou obrátili a vrátili na správnu cestu. Proste ho, aby vás naučil s jednoduchosťou a obetavosťou byť nablízku chorým a chudobným. Prijmite túto výzvu bez komplexov a povrchnosti, dokonca ako významný spôsob realizácie ľudského života v obetavosti a službe, ako svedkovia Bohočloveka, ako poslovia najvyššej hodnosti ľudskej osoby a následne ako jej bezpodmieneční ochrancovia.

S pomocou jeho lásky nenechajte sa zastrašiť okolím, ktoré chce vylúčiť Boha a v ktorom moc, majetok, či rozkoš sú často krát hlavnými kritériami ľudskej existencie. Možno vami budú opovrhovať, ako sa zvykne tými, ktorí poukazujú na tie najvyššie ciele, či odhaľujú bôžikov, ktorým sa dnes mnohí klaňajú. Iba vtedy sa život, hlboko zakorenený v Kristovi ukáže naozaj ako niečo nové, silno priťahujúce tých, ktorí skutočne hľadajú Boha, pravdu a spravodlivosť.

Povzbudení vašimi formátormi otvárajte vašu dušu Pánovmu svetlu, aby ste videli, či táto cesta, ktorá si vyžaduje odvahu a vierohodnosť, je vaša a smerujte až ku kňazstvu iba vtedy, ak budete pevne presvedčení, že Boh vás volá stať sa jeho služobníkmi a pevne rozhodnutí zastávať ho poslúchajúc cirkevné nariadenia.

S dôverou sa učte od toho, ktorý seba samého nazval tichým a pokorným srdcom a preto zanechajte každú ľudskú túžbu, aby ste nehľadali sami seba, ale vašim správaním buďte povzbudením pre vašich bratov a sestry, ako to robil svätý patrón španielskeho sekulárneho kléru – svätý Ján Avilský. Povzbudení jeho príkladom hľaďte najmä na Pannu Máriu, Matku kňazov. Ona bude vedieť stvárňovať vašu dušu podľa vzoru Krista, svojho božského Syna a naučí vás vždy zachovávať dobrá, ktoré On vydobyl na Kalvárii pre spásu sveta. Amen.

Preložil Andrej Klapka.
Zdroj: TKKBS.

Drahí mladí!

Vrúcne a zbožne sme sa zúčastnili tejto krížovej cesty sprevádzajúc tak Krista v jeho utrpení a smrti. Komentáre k jednotlivým zastaveniam – od Milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré slúžia tým najchudobnejším a najpotrebnejším – nám pomohli vstúpiť do tajomstva slávneho Kristovho kríža, ktorý má v sebe pravú Božiu múdrosť – tú, ktorá súdi svet a tých, ktorí sa považujú za múdrych (porov. 1 Kor 1,17-19).

Na tejto ceste ku Kalvárii nám pomohlo tiež rozjímanie nad mimoriadnymi obrazmi náboženských tradícií španielskych diecéz. Sú to obrazy, v ktorých sa snúbi viera a umenie, aby tak zasiahli srdce človeka a podnietili ho k obráteniu. Ak je pohľad viery číry a autentický, krása mu slúži, dokáže priblížiť tajomstvo našej spásy, hlboko nás dojať a premeniť naše srdce, ako sa to stalo svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša, keď rozjímala pred obrazom trpiaceho Krista (porov. Vlastný životopis,9,1).

Keď sme kráčali spolu s Ježišom k vrcholu Jeho obeti na Kalvárii, prišli mi na um slová svätého Pavla: „Kristus ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20). Tvárou v tvár láske tak nezištnej sme naplnení úžasom a vďačnosťou a pýtame sa: Čo urobíme my pre Neho? Akú mu dáme odpoveď? Svätý Ján hovorí jasne: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16).

Kristovo utrpenie nás podnecuje, aby sme na svoje ramená brali utrpenie sveta v istote, že Boh nie je niekým, kto je človeku a jeho údelu vzdialený či odcudzený. Naopak, on sa stal jedným z nás, „aby mohol spolu s človekom súcítiť, spolu trpieť spôsobom veľmi reálnym, a to v tele a krvi… Odtiaľ vstúpil do každého ľudského utrpenia ten, kto sa naplno na tomto utrpení podieľa a spolu ho znáša; odtiaľ do každého utrpenia preniká „consolatio“, útecha z prítomnej súcitnej, spolu trpiacej Božej lásky, a spolu s ňou vychádza hviezda nádeje“ (Spe salvi, 39).

Drahí mladí, kiež Božia láska zväčší vašu radosť a povzbudí vás, aby ste zostávali nablízku tým, ktorí sú menej obdarení. Vy, ktorí ste veľmi citliví k myšlienke deliť sa o svoj život s inými, neprechádzajte nevšímavo okolo ľudského utrpenia, kde vás očakáva Boh, aby ste zo seba ponúkli to najlepšie: svoju schopnosť milovať a súcítiť. Rôzne formy utrpenia, ktoré sme videli na Krížovej ceste, sú volaním Pána k tomu, aby sme budovali svoj život Jeho nasledovaním a urobili tak zo seba znamenia Jeho útechy a spásy. „Trpieť s druhým, trpieť za druhých; trpieť z lásky k pravde a spravodlivosti; trpieť kvôli láske a s cieľom stať sa skutočne milujúcou osobou – to sú podstatné základy humanity, ktorých zanechanie by človeku prinieslo skazu“ (Ibid.).

Dúfam, že dokážeme prijať tieto ponaučenia a uviesť ich do praxe. Obráťme preto svoj zrak ku Kristovi, pribitému na drsnom kríži, a prosme ho, aby nás naučil pravej a tajomnej múdrosti kríža, vďaka ktorej človek žije. Kríž nebol výsledkom neúspechu, ale spôsobom, ako ukázať lásku, ktorá pristupuje až k tomu najbezhraničnejšiemu darovaniu vlastného života. Otec chcel milovať ľudí v objatí svojho Syna ukrižovaného z lásky. Kríž vo svojej forme a vo svojom význame predstavuje lásku Otca a Krista k ľuďom. V ňom rozpoznávame ikonu zvrchovanej lásky, v ktorej sa učíme milovať to, čo miluje Boh a tak, ako On miluje. Toto je dobrá zvesť, ktorá vracia svetu nádej.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Kardinál arcibiskup Madridu,
ctihodní bratia v biskupskej službe,
drahí pátri augustiniáni,
vážení pedagógovia,
vážené autority,
drahí priatelia,

S veľkou túžbou som očakával toto stretnutie s vami, mladými pedagógmi španielskych univerzít, ktorí poskytujete významnú spoluprácu pri šírení pravdy, za nie je vždy ľahkých okolností. Srdečne vás pozdravujem a ďakujem za láskavé slová privítania, rovnako ako aj za predvedenú hudbu veľkej umeleckej hodnoty, ktorá nádherne zaznela v tomto kláštore ako výrečný svedok stáročí života modlitby a štúdia. Na tomto symbolickom mieste sa harmonicky spája rozum a viera v strohých kameňoch, ktoré boli osadené do tvaru jedného z najslávnejších monumentov Španielska. So zvláštnou záľubou zdravím tiež tých, ktorí sa v týchto dňoch v Avile zúčastnili na Svetovom kongrese katolíckych univerzít na tému: „Identita a poslanie katolíckej univerzity“.

Keď som tu spolu s vami, v mysli sa vraciam k svojim prvým krokom, keď som bol profesorom na univerzite v Bonne. I keď bolo vtedy vidieť mnohé jazvy vojny a nedostatky materiálnych dobier, všetko bolo prekonané nadšením a oduševneným záujmom, kontaktom s kolegami z rôznych odborov a túžbou odpovedať na základné i hraničné znepokojenia študentov. Toto obdobie na univerzite, ktoré som prežíval spolu s pedagógmi a študentmi, spoločne hľadajúcimi pravdu vo všetkých vedeckých odboroch, alebo, ako by povedal Alfonz X., nazývaný Múdry, toto „dobrovoľné stretnutie učiteľov a študentov s rovnakou túžbou získania poznatkov“ (Siete partidas, partida II, tit. XXXI), objasňuje význam a definíciu univerzity.

V motte týchto Svetových dní mládeže „Zakorenení a postavení na Kristovi, pevní vo viere“ (porov. Kol 2,7), môžete nájsť svetlo pre lepšie pochopenie vašej existencie a vášho poslania. V tomto zmysle, ako som už napísal vo svojom Posolstve mladým na prípravu týchto dní, výrazy „zakorenení“, „postavení“ a „pevní“ naznačujú pevné základy života (porov. č 2).

Avšak, kde nájdu mladí ľudia tieto referenčné body v takej rozdrobenej a nestabilnej spoločnosti? Vládne presvedčenie, že dnes je poslaním univerzitného pedagóga iba formovať kompetentných a efektívnych odborníkov, ktorí dokážu v každom okamihu uspokojiť požiadavky trhu. Tiež sa tvrdí, že jediná vec, ktorá musí dominovať v súčasnosti, sú čisto technické schopnosti. Samozrejme, že tento utilitárny pohľad na vzdelanie – aj univerzitné – sa dnes skutočne šíri najmä mimo oblasti univerzít.

Avšak vy, ktorí ste podobne ako ja zažili univerzitný život a ktorí teraz pôsobíte ako univerzitní pedagógovia, bez pochýb cítite túžbu po niečom vyššom, čo korešponduje so všetkými dimenziami tvoriacimi človeka. Vieme, že ak len samotná utilita a bezprostredný pragmatizmus sú hlavnými kritériami pre rast, môžu nastať dramatické straty: bezmedzné zneužívanie vedy až po totalitaristickú politiku. Možno ich ľahko spozorovať tam, kde je minimalizované akékoľvek kritérium, ktoré by presahovalo jednoduchú kalkuláciu moci. Naopak, geniálna myšlienka univerzity je práve to, čo nás chráni od takejto redukovanej a skreslenej vízie ľudstva.

V skutočnosti univerzita bola a stále je povolaná byť domovom, kde sa vždy hľadá pravda, ktorá je človekovi vlastná. Z tohto dôvodu, a nie náhodou, práve Cirkev podporuje akademické inštitúcie, pretože kresťanská viera hovorí o Kristovi ako o Logose, skrze ktorého bolo všetko stvorené (porov. Jn 1,3) a o ľudskej bytosti, stvorenej na obraz a podobu Boha. Táto dobrá zvesť objasňuje racionalitu všetkého stvorenia a pozerá na človeka ako na bytosť, ktorá má účasť na tejto racionalite a môže ju rozpoznať. Univerzita preto stelesňuje ideál, ktorý nesmie byť skreslený ani z ideologických dôvodov, ktoré by boli uzavreté racionálnemu dialógu, ani pre servilnosť utilitaristickej logiky trhu, ktorá vidí človeka len ako obyčajného spotrebiteľa.

Hľa, toto je vaša dôležitá a životná úloha. Vy ste tí, ktorí majú tú česť a zodpovednosť odovzdávať univerzitný ideál: ideál, ktorý ste dostali od vašich predchodcov, z ktorých mnohí boli pokorní nasledovníci evanjelia a ktorí, ako takí, sa premenili na velikánov ducha. Musíme sa cítiť byť ich pokračovateľmi v dejinách celkom odlišných, ale v ktorých základné otázky ľudskej bytosti aj naďalej neustále vyžadujú našu pozornosť a nútia nás ísť stále ďalej.

Cítime, že nás spája reťaz mužov a žien, ktorí sa usilovali o to, aby bola viera šírená a aby bola uctievaná ľudským rozumom. A spôsob ako to uskutočňovať nespočíva len v jej vyučovaní, ale ešte viac v jej prežívaní, stelesňovaní, rovnako ako sa vtelilo Slovo – Logos – aby si urobilo príbytok medzi nami. V tomto zmysle mladí ľudia potrebujú autentických učiteľov; osoby otvorené voči absolútnym pravdám v rôznych oblastiach poznania, ktorí vedia počúvať a žiť týmto interdisciplinárnym dialógom; ľudí, ktorí sú predovšetkým presvedčení o ľudskej schopnosti pokračovať na ceste k pravde.

Mladosť je výnimočným časom na hľadanie a na stretnutie sa s pravdou. Ako už Platón povedal: „Hľadaj pravdu pokiaľ si mladý, pretože ak to nebudeš robiť, potom sa ti vyšmykne z rúk“ (Parmenide, 135d). Táto vysoká ašpirácia je najcennejšia vec, ktorú môžete odovzdať osobným a živým spôsobom vašim študentom, a nie len nejaké anonymné a účelové techniky alebo niektoré suché dáta, využívané iba funkčným spôsobom.

Vrúcne vás preto vyzývam, aby ste nikdy nestrácali túto vnímavosť a smäd po pravde, aby ste nezabúdali, že vyučovanie nie je len suché zadeľovanie obsahu, ale formácia mladých, ktorých je potrebné chápať a vyhľadávať. Musíte v nich vzbudzovať smäd po pravde, ktorý pociťujú vo svojom vnútri, a tiež túžbu prekračovať seba samých. Buďte im podporou a posilou.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné mať v prvom rade na pamäti, že cesta k plnej pravde si vyžaduje celú ľudskú bytosť: je to cesta inteligencie i lásky, rozumu i viery. Nemôžeme pokročiť v poznaní niečoho, ak nebudeme podnecovaní láskou, a nemôžeme milovať, ak v tom nespozorujeme niečo rozumného, pretože „inteligencia a láska nie sú vzájomne oddelené: láska je bohatá na inteligenciu a inteligencia je plná lásky“ (Caritas in veritate, 30). Ak sú spojené pravda a dobro, potom je tiež spojené poznanie a láska. Z tejto jednoty vyplýva súdržnosť života a myslenia, príkladnosť, ktorou sa má vyznačovať každý dobrý vychovávateľ.

Po druhé je treba vziať do úvahy, že tá istá pravda je vždy vznešenejšia než naše ciele. Môžeme ju hľadať a blížiť sa k nej, ale nemôžeme ju celkom vlastniť, alebo ešte lepšie: pravda nás vlastní a motivuje. V intelektuálnej a pedagogickej činnosti je pokora nevyhnutnou čnosťou, ktorá nás chráni pred samoľúbosťou zatvárajúcou prístup k pravde. Nesmieme priťahovať študentov k nám samotným, ale posielať ich k tej pravde, ktorú všetci hľadáme. V tejto úlohe nech vám pomáha Pán, ktorý vás žiada, aby ste boli prostí a účinní ako soľ, ako svetlo, ktoré bez rozruchu svieti (porov. Mt 5,13-15).

To všetko nás pozýva, aby sme neustále hľadeli na Krista, v ktorého tvári žiari pravda, ktorá nás osvecuje, ale ktorá je tiež cestou, vedúcou k trvalej plnosti, pretože je pocestným, ktorý je po našom boku a svojou láskou nás nesie. V ňom zakorenení budete dobrými vodcami našej mládeže. V tejto nádeji vás zverujem ochrane Panny Márie, Stolici múdrosti, aby z vás urobila spolupracovníkov svojho Syna prostredníctvom života zmysluplného pre vás samotných a plodného na ovocie poznania a viery pre vašich študentov.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Drahé mladé rehoľníčky,

Počas Svetových dní mládeže, ktoré práve slávime v Madride, som veľmi rád, že sa môžem stretnúť s vami, ktoré ste zasvätili svoju mladosť Pánovi a ďakujem za milé prijatie, ktorého sa mi od vás dostalo. Vážim si, že pán kardinál arcibiskup Madridu zorganizoval toto stretnutie na tak význačnom mieste ako je Kláštor sv. Vavrinca v Escorial. Zatiaľ čo jeho slávna knižnica uchováva významné exempláre Svätého písma a rehoľných pravidiel rôznych rehoľných rodín, váš život vo vernosti povolaniu, ktoré ste dostali, je nemenej vzácny spôsob uchovávania Pánovho slova, ktoré sa odráža vo vám známych formách spirituality.

Drahé sestry, každá charizma je slovom z evanjelia, ktoré Duch Svätý pripomína svojej Cirkvi (por. Jn 14, 26). Nie nadarmo sa zasvätený život «rodí z počúvania Božieho slova a prijíma evanjelium ako normu svojho života. Život v nasledovaní čistého, chudobného a poslušného Krista sa tak stáva živou «exegézou» Božieho slova. Z neho vytryskli všetky charizmy a každé rehoľné pravidlo chce byť jeho vyjadrením, čím umožňuje vznik nových ciest kresťanského života, poznačených evanjeliovým radikalizmom.» (Ap. Exhort. Verbum Domini, 83).

Evanjeliový radikalizmus je zostať «zakorenení a postavení na Kristovi, upevnení vo viere» (Kol 2,7), čo v zasvätenom živote znamená ísť do hĺbky v láske k Ježišovi Kristovi s nerozdeleným srdcom a nepostaviť nič nad túto lásku (por. Sv. Benedikt, Regula, IV, 21), s oddanosťou nevesty tak, ako to žili svätci ako napríklad Ružena Limská a Rafael Arnáiz, mladí patróni týchto Svetových dní mládeže.

O osobnom stretnutí s Kristom, ktoré je pokrmom pre vaše zasvätenie, musíte svedčiť vo vašich životoch z celej premieňajúcej sily; a dnes má osobitný význam, keď «pozorujeme istý druh „zatmenia Boha“, určitú stratu pamäti, ktorá, ak aj nie je úplným odmietnutím kresťanstva, je popretím pokladu prijatej viery, čo môže viesť až k strate vlastnej najhlbšej identity» (Posolstvo k XXVI. Svetovým dňom mládeže 2011, 1). V kontexte relativizmu a vlažnosti vyvstáva potreba tohto radikalizmu, ktorý je svedectvom zasvätenia – patriť Bohu, ktorého milujeme nadovšetko.

Tento evanjeliový radikalizmus zasväteného života sa prejavuje v bratskom spoločenstve s Cirkvou, ohniskom Božích detí, ktoré vybudoval Kristus. V spoločenstve s Pastiermi, ktorí v mene Pána ohlasujú základ viery, ktorý dostali prostredníctvom apoštolov, učenia Cirkvi a kresťanskej tradície. V spoločenstve s vašou rehoľnou rodinou, tým, že s vďakou ochraňujete jej pravé duchovné bohatstvo a zároveň si vážite aj ostatné charizmy. V spoločenstve s ostatnými členmi Cirkvi, teda laikmi, ktorí sú povolaní byť svedkami toho istého Pánovho evanjelia v ich vlastnom osobitnom povolaní.

A nakoniec sa tento evanjeliový radikalizmus prejavuje v poslaní, ktoré vám chcel zveriť Boh. Počnúc kontemplatívnym životom, ktorý vo svojich kláštoroch prijíma Božie slovo vo veľavravnom tichu a adoruje jeho krásu v samote, kde prebýva On, až po rôzne cesty apoštolského života, v ktorého brázdach klíči semienko evanjelia pri výchove detí a mladých, pri starostlivosti o chorých a starých, pri sprevádzaní rodín, pri ochrane života, pri svedectve pravdy, pri ohlasovaní pokoja a lásky, pri misijných činoch a novej evanjelizácii a na mnohých ďalších poliach apoštolátu Cirkvi.

Drahé sestry, toto je svedectvo svätosti, ku ktorej vás volá Boh: nasledovať zblízka a bezpodmienečne Ježiša Krista v zasvätení, spoločenstve a poslaní. Cirkev potrebuje vašu mladícku vernosť, ktorá je zakorenená a postavená na Kristovi. Ďakujem za vaše veľkodušné, úplné a trvalé «áno» volaniu Milovaného. Modlím sa, aby Panna Mária podporovala a sprevádzala vašu zasvätenú mladosť so živou túžbou, aby Ona orodovala, povzbudzovala a osvecovala všetkých mladých.

V tejto atmosfére prosím Boha, aby hojne odmenil štedrú pomoc predstaviteľov zasväteného života na týchto Svetových dňoch mládeže a v jeho mene vás všetkých zo srdca žehnám. Ďakujem.

Preložila Rút Lačná.
Zdroj: TKKBS.

Drahí priatelia,

Ďakujem za láskavé slová, s ktorými sa na mňa obrátili mladí zástupcovia piatich kontinentov. S láskou pozdravujem všetkých, ktorí sa tu zhromaždili, mladých Oceánie, Afriky, Ameriky, Ázie a Európy. A tiež tých, ktorí nemohli prísť. Vždy na vás myslím a modlím sa za vás. Boh mi dal milosť, že vás môžem vidieť a počuť zblízka a spolu s vami sa ponoriť do počúvania jeho Slova. V čítaní, ktoré sme si vypočuli, zaznel úryvok z evanjelia v ktorom sa hovorí o prijatí Ježišových slov a ich uvedení do života.

Sú slová, ktoré slúžia iba pre zastavenie a odchádzajú ako vietor; ďalšie pomáhajú mysli v niektorých aspektoch; slová Ježiša ale musia dosiahnuť srdce, zakoreniť sa v ňom a formovať celý život. Bez toho zostávajú prázdne a pominuteľné. Nepribližujú nás k Nemu. A týmto spôsobom je Kristus ďaleko, ako jeden hlas medzi mnohými ďalšími, ktoré nás obklopujú a na ktoré sme už zvyknutí. Okrem toho, Učiteľ ktorý hovorí, neučí to, čo počul od iných, ale to, čím je On sám, jediný, ktorý skutočne pozná cestu človeka k Bohu, pretože On sám ju pre nás otvoril, vytvoril ju, aby sme mohli dosiahnuť autentický život, ten, ktorý vždy stojí za to, aby bol žitý za každých okolností, a ktorý ani smrť nemôže zničiť.

Evanjelium pokračuje vysvetľujúc tieto veci sugestívnym obrazom toho, kto buduje na pevnej skale, odolnej proti útokom, v protiklade s tým, kto buduje na piesku, možno na rajskom mieste ako by sme dnes povedali, ale všetko sa zrúti pri prvom nápore vetra a premení sa na ruinu.

Drahí mladí, skutočne počúvajte Pánove slová, aby boli vo vás “duch a život” (Jn 6,63), korene, ktoré živia vaše bytie, kritériá vedenia, ktoré nás pripodobňujú osobe Krista: byť chudobní duchom, hladní po spravodlivosti, milosrdní, čistého srdca, šíritelia pokoja. Robte to každý deň, pravidelne, ako sa to robí so skutočným Priateľom, ktorý nás nepodvedie a s ktorým sa chceme podeliť o životnú cestu. Viete veľmi dobre, že keď nekráčame vedľa Krista, ktorý nás vedie, rozídeme sa po iných cestách, ako napríklad po našich slepých a egoistických impulzoch, po lákadlách, ktoré lichotia, sú zaujímavé, no vo vnútri zanechávajú prázdno a frustráciu.

Využite tieto dni, aby ste lepšie spoznali Krista a nadobudli istotu, že zakorenení v Ňom, váš entuziazmus, vaša veselosť, vaše túžby ísť ďalej a dosiahnuť to, čo je najvyššie – Boha, majú vždy budúcnosť, pretože život v plnosti je už ukrytý vo vašom bytí. Nechajte ho rásť s Božou milosťou, veľkodušne a bez priemernosti, berúc vážne do úvahy svätosť ako cieľ. A pred našimi slabosťami, ktoré nás niekedy sužujú, počítame aj s Pánovým milosrdenstvom, ktorý je vždy pripravený podať nám ruku a ktorý nám ponúka odpustenie prostredníctvom sviatosti zmierenia.

Budujúc na pevnej skale bude váš život nielen pevný a stabilný, ale prispeje k nasmerovaniu Kristovho svetla na vašich vrstovníkov a na celé ľudstvo prezentujúc tak platnú alternatívu pre tých všetkých, ktorí sa v živote opustili, pretože základy vlastnej existencie boli málo pevné. Pre tých mnohých, ktorí sa uspokoja iba so sledovaním módnym prúdov, utiekajú sa k dočasnému záujmu, zabúdajúc na skutočnú spravodlivosť, alebo sa skrývajú vo vlastných názoroch namiesto toho, aby hľadali pravdu bez prídavkov.

Áno, je veľa tých, ktorí veria, že sú bohovia, myslia si, že nepotrebujú korene, ani základy, ktorými nie sú oni sami. Chceli by rozhodovať iba sami o tom, čo je pravda a čo nie, čo je dobro, alebo zlo, spravodlivé či nespravodlivé; rozhodovať o tom kto je hodný žiť, alebo môže byť obetovaný na oltári ďalších perspektív; v každej chvíli robiť náhodné kroky, bez určeného smeru nechajúc sa viesť chvíľkovým impulzom. Tieto pokušenia sú vždy pripravené. Je dôležité im nepodľahnúť, pretože v skutočnosti vedú k niečomu hmlistému, k existencii bez horizontov, k slobode bez Boha.

My, naopak, vieme dobre, že sme boli stvorení slobodní, presnejšie na Boží obraz, pretože sme protagonistami hľadania pravdy a dobra, zodpovední za naše skutky a nie slepí vykonávatelia, kreatívni spolupracovníci pri úlohe kultivovania a okrášľovania stvoreného diela. Boh si želá zodpovedného spoločníka, niekoho, kto s ním môže viesť dialóg a milovať ho.

Prostredníctvom Krista to môžeme skutočne dosiahnuť a zakorenení v Ňom dáme krídla našej slobode. Nie je práve toto dôvodom našej veľkej radosti? Nie je práve toto pevnou zemou na vybudovanie civilizácie lásky a života, ktorá bude schopná humanizovať každého človeka?

Drahí priatelia: buďte opatrní a múdri, vybudujte svoj život na pevnom základe, ktorým je Kristus. Táto múdrosť a opatrnosť bude viesť vaše kroky, nič vás nezastraší a vo vašom srdci bude kraľovať pokoj. Vtedy budete požehnaní, šťastní a vaša veselosť nakazí aj ostatných. Budú sa pýtať, aké je tajomstvo vášho života a zistia, že skala, ktorá drží celú budovu a o ktorú sa opiera celá vaša existencia, je samotná osoba Krista, vášho priateľa, brata a Pána, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, on spája celý vesmír. On zomrel za nás a vstal z mŕtvych, aby sme mali život a teraz z Otcovho trónu je aj naďalej živý a blízko všetkým ľuďom, neustále s láskou bdejúc za každého z nás.

Zverujem ovocie týchto Svetových dní mládeže Najsvätejšej Panne Márii, ktorá vedela povedať “áno” Božej vôli a učí nás ako nikto iný vernosti jej božskému Synovi, ktorého nasledovala až po jeho smrť na kríži. Nad tým všetkým budeme pozornejšie meditovať počas zastavení Krížovej cesty. Modlime sa, aby, ako Ona, naše dnešné “áno” Kristovi bolo aj nepodmienené “áno” jeho priateľstvu na konci tohto stretnutia a počas celého nášho života. Ďakujem.

Preklad: Ľudovít Malík.
Zdroj: TKKBS.

Drahí mladí priatelia,

Je pre mňa veľkou radosťou, že sa s vami môžem stretnúť tu, v centre tohto krásneho mesta Madrid, ktorého kľúče mi s veľkou láskou odovzdal pán primátor. Dnes je tiež hlavným mestom mladých ľudí celého sveta, kam celá Cirkev upiera svoje oči. Pán nás zhromaždil, aby sme počas týchto dní prežívali nádhernú skúsenosť Svetových dní mládeže.

Vašou prítomnosťou a účasťou na sláveniach zaznie Kristovo meno v každom kúte tohto slávneho mesta. Modlime sa, aby jeho posolstvo nádeje a lásky našlo odozvu aj v srdciach tých, ktorí neveria, alebo sa vzdialili od Cirkvi. Ďakujem vám za nádherné prijatie, ktorého sa mi dostalo, keď som vstúpil do mesta, je to znamením vašej lásky a blízkosti Petrovmu nástupcovi.

Pozdravujem pána kardinála Stanislawa Rylka, predsedu Pápežskej rady pre laikov a jeho spolupracovníkov z tohto dikastéria a ďakujem im za všetku túto prácu. Rovnako ďakujem pánovi kardinálovi Antoniovi Maria Roucovi Varelovi, arcibiskupovi Madridu, za jeho milé slová a za úsilie celej jeho arcidiecézy, spolu s ostatnými diecézami Španielska, pri príprave týchto Svetových dní mládeže, na ktorých sa pracovalo aj v ďalších miestnych cirkvách po celom svete.

Ďakujem národným, regionálnym a lokálnym predstaviteľom za ich prítomnosť a za ich spoluprácu na príprave tohto veľkého stretnutia. Ďakujem bratom v biskupskej službe, kňazom, seminaristom, zasväteným osobám a veriacim, ktorí sú tu prítomní a ktorí prišli spolu s mladými, aby prežili tieto intenzívne dni púte na stretnutie s Kristom. Z celého srdca pozdravujem všetkých vás v Pánovi a opakujem, že som veľmi šťastný, že tu môžem byť s vami. Nech plameň Kristovej lásky nikdy nezhasne vo vašich srdciach.

Pozdrav prednesený po francúzsky

Drahí mladí, hovoriaci po francúzsky, mnohí z vás odpovedali na Pánovo volanie, aby ste sa s ním prišli stretnúť do Madridu. Blahoželám vám! Vitajte na Svetových dňoch mládeže! Nesiete v srdci otázky a hľadáte odpovede. Neustále hľadanie je dobrou vecou. Hľadáte predovšetkým pravdu, ktorá nie je iba myšlienkou, ideológiou, alebo sloganom, ale Osobou, Kristom, samým Bohom, ktorí prišiel medzi ľudí! Máte pravdu, ak chcete svoj život zakoreniť v ňom, ak chcete postaviť svoj život na Kristovi. On vás miluje odjakživa a pozná vás lepšie ako ktokoľvek iný. Nech tieto dni bohaté na modlitbu, učenie a stretnutia vám pomôžu nanovo ho objaviť a lepšie ho milovať. Nech vás Kristus sprevádza v tomto milostivom čase, počas ktorého Ho všetci oslavujeme a modlíme sa k nemu.

Pozdrav prednesený po anglicky

Môj pozdrav rozširujem aj na mnohých mladých, ktorí hovoria po anglicky a prišli do Madridu. Nech tieto dni modlitby, priateľstva a slávenia priblížia jedných k druhým a k Pánovi Ježišovi. Urobte z dôvery v Kristovo slovo základ vašich životov. Zakorenení a postavení na Ňom, pevní vo viere a otvorení sile Ducha nájdete vaše miesto v Božom pláne a obohatíte Cirkev vašimi darmi. Modlime sa jedny za druhých, aby sme mohli byť radostnými svedkami Krista dnes a navždy. Nech vás všetkých žehná Boh!

Pozdrav prednesený po nemecky

Drahí priatelia hovoriaci po nemecky! S láskou pozdravujem všetkých vás. Som veľmi rád, že ste prišli v tak veľkom počte. Počas týchto dní budeme vyznávať, prehlbovať a spoločne odovzdávať našu vieru v Krista. Vždy nanovo zakusujeme: je to On, kto dáva skutočný zmysel nášmu životu. Otvorme naše srdce Kristovi. On nám daruje naplnený čas radosti a milosti tu v Madride.

Pozdrav prednesený po taliansky

Drahí talianski mladí! Pozdravujem vás s veľkou láskou a teším sa z vašej veľkej účasti, ktorú oživuje radosť viery. Prežívajte tieto dni v duchu intenzívnej modlitby a bratstva, svedčiac o vitalite Cirkvi v Taliansku, o farnostiach, združeniach, hnutiach. Podeľte sa so všetkými o toto bohatstvo. Ďakujem.

Pozdrav prednesený po portugalsky

Drahí mladí z rôznych krajín, kde sa hovorí po portugalsky a všetci tí, ktorí vás sprevádzajú, vitajte v Madride! Všetkých vás pozdravujem a pozývam vás, aby ste vystúpili až k večnému prameňu vašej mladosti a spoznali absolútneho protagonistu tohto Svetového dňa a dúfam, že aj vášho života Krista Pána. Počas týchto dní budete počuť jeho slovo. Nechajte, aby vás toto slovo preniklo a zakorenilo sa vo vašich srdciach a na ňom vybudujte svoj život. Pevní vo viere budete ohnivkom veľkej reťaze veriacich. Nemôžete veriť bez pomoci viery ďalších a mojou vierou pomáham vo viere ďalším. Cirkev vás potrebuje a vy potrebujete Cirkev.

Pozdrav prednesený po poľsky

Pozdravujem mladých z Poľska, spolurodákov blahoslaveného Jána Pavla II., iniciátora Svetových dní mládeže. Teším sa z vašej prítomnosti tu v Madride! Prajem vám požehnané dni, dni modlitby a upevnenia puta s Ježišom. Nech vás vedie Boží Duch.

Preklad: Ľudovít Malík.
Zdroj: TKKBS.