Archive for the ‘Svetové dni mládeže 2011’ Category

Veličenstvo, vážení štátni, krajskí a miestni predstavitelia,
pán kardinál, arcibiskup Madridu a predseda Španielskej biskupskej konferencie, páni kardináli a bratia v biskupskej službe, priatelia,

Nadišla chvíľa rozlúčky. Tieto dni, ktoré som strávil v Madride s tak početnou reprezentáciou mladých ľudí zo Španielska a z celého sveta, zostanú hlboko vtlačené do mojej pamäti a do môjho srdca. Veličenstvo, pápež sa v Španielsku cítil výborne. Aj mladí protagonisti týchto Svetových dní mládeže boli tu i v mnohých ďalších mestách a lokalitách – ktoré mohli navštíviť v uplynulých dňoch – prijatí výborne.

Ďakujem Vaše veličenstvo za Vaše srdečné slová a za to, že ste boli prítomní pri mojom príchode a teraz i odlete. Ďakujem štátnym, krajským a miestnym predstaviteľom, ktorí svojou spoluprácou prejavili citlivosť na túto medzinárodnú udalosť. Ďakujem tisícom dobrovoľníkov, ktorí umožnili úspešný priebeh všetkých bodov programu tohto stretnutia: najrôznejších literárnych a hudobných, kultúrnych a náboženských akcií „festivalu mládeže“, katechéz biskupov i vystúpenia Petrovho nástupcu. Ďakujem bezpečnostným a poriadkovým silám, ako i tým, ktorí poskytovali najrôznejšie služby: od starosti o hudobnú stránku a liturgiu až k príprave, zdravotnej a zásobovacej starostlivosti.

Španielsko je veľká krajina, ktorá v zdravo otvorenom, pluralistickom a úctivom spolužití dokáže a môže robiť pokroky bez toho, aby sa zriekala svojho hlboko náboženského a katolíckeho ducha. V týchto dňoch to opäť ukázala, keď poukázala na svoje technické a ľudské kapacity v tak zásadnej a dlhodobej perspektíve významným spôsobom, ktorý umožňuje mladým ľudom zapustiť korene v Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi.

Osobitné slová vďaky patria organizátorom: predsedovi Pápežskej rady pre laikov a celému personálu tohto dikastéria; madridskému arcibiskupovi a najmä generálnemu koordinátorovi Svetových dní mládeže Mons. Cesarovi Augustovi Francovi Martinezovi i jeho početným a veľkodušným spolupracovníkom – biskupom, ktorí usilovne a obetavo pracovali vo svojich diecézach na dôkladnej príprave Svetových dní mládeže spolu s kňazmi, rehoľníkmi a veriacimi laikmi. Všetkým patrí moje poďakovanie, ktoré spájam s modlitbou za to, aby Pán žehnal vašim apoštolským námahám.

Nemôžem tiež zabudnúť poďakovať z celého srdca mladým ľudom, ktorí sa zúčastnili na týchto Svetových dňoch, za ich radostnú, nadšenú a intenzívnu účasť. Im hovorím: ďakujem a blahoželám za svedectvo, ktoré ste dali Madridu a ďalším španielskym mestám, ktoré ste navštívili. Vyzývam vás teraz k tomu, aby ste do všetkých kútov sveta šírili radostnú a hlbokú skúsenosť viery, ktorá je prežívaná v tejto ušľachtilej zemi. Odovzdávajte svoju radosť predovšetkým tým, ktorí chceli pricestovať a z rôznych dôvodov nemohli, tým, ktorí sa za vás modlili a tým, ktorých srdce bolo oslovené týmito Svetovými dňami mládeže. Svojou blízkosťou a svedectvom pomôžte svojim priateľom a druhým objaviť, že milovať Krista znamená žiť naplno.

Opúšťam Španielsko spokojný, som vďačný všetkým, ale predovšetkým Bohu, nášmu Pánovi, ktorý mi dovolil sláviť tieto dni oplývajúce toľkými milosťami a toľkými emóciami a vyznačujúce sa dynamizmom a nádejou. Áno, slávnosť viery, na ktorej sme sa zúčastnili, nám umožňuje pohliadnuť dopredu s veľkou dôverou v prozreteľnosť, ktorá vedie Cirkev na mori dejín. Preto zostáva mladou a plnou života i napriek tomu, že musí čeliť ťažkým situáciám.

Je to dielo Ducha svätého, ktorý sprítomňuje Ježiša Krista v srdci mladých ľudí všetkých čias, a tak im zjavuje veľkosť božského povolania každého ľudského srdca. Mohli sme tiež zakúsiť, ako Kristova milosť necháva padnúť múry a odstraňuje hranice vyrastajúce z hriechu medzi národmi a generáciami, a robí zo všetkých ľudí jedinú rodinu, ktorá nachádza svoju jednotu v jedinom spoločnom Otcovi a ktorá zušľachťuje a rešpektuje všetko, čo nám dal vo stvorení.

Mladí odpovedajú záväzkom, keď sa im úprimne a pravdivo ponúka stretnutie s Ježišom Kristom, jediným Spasiteľom ľudstva. Teraz sa vrátia do svojich domovov ako misionári evanjelia, „zakorenení a upevnení v Kristovi, pevní vo viere“, ale budú na svojej ceste potrebovať pomoc. Zverujem preto osobitne biskupom, kňazom, rehoľníkom a kresťanským vychovávateľom, aby sa venovali mládeži, ktorá chce v nádeji odpovedať na Pánovo volanie.

Netreba klesať na mysli pred ťažkosťami, ktoré sa v rezných podobách objavujú v niektorých krajinách. Silnejšia než to všetko je túžba po Bohu, ktorú Stvoriteľ vložil do srdca mladých ľudí a moc zhora, ktorá dáva božskú silu tým, ktorí nasledujú Majstra a tým, ktorí v ňom nachádzajú pokrm života. Nemajte strach prezentovať mladým posolstvo Ježiša Krista v celej jeho integrite a pozývať ich, aby pristupovali ku sviatostiam prostredníctvom tých, ktorým on dáva účasť na svojom vlastnom živote.

Veličenstvo, pred návratom do Ríma, by som rád znovu uistil Španielov, že na nich v modlitbách veľmi myslím a modlím sa osobitne za manželov a rodiny, ktoré čelia ťažkostiam rôzneho druhu, na núdznych a chorých, starých a na deti, a tiež na tých, ktorí nemôžu nájsť prácu. Modlím sa tiež za mládež Španielska. Som presvedčený, že inšpirovaní vierou v Krista, ponúknu zo seba to najlepšie, aby sa táto veľká krajina vyrovnala s výzvami prítomnosti a pokračovala na ceste svornosti, solidarity, spravodlivosti a slobody. S týmito pocitmi zverujem všetkých synov a dcéry tejto šľachetnej krajiny príhovoru Panny Márie, našej Nebeskej Matky a zo srdca vás všetkých požehnávam. Nech Pán neustále napĺňa vaše srdcia radosťou. Ďakujem.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Drahí dobrovoľníci,

V závere týchto nezabudnuteľných Svetových dní mládeže som sa tu pred návratom do Ríma chcel zastaviť, aby som vám živo poďakoval za vašu neoceniteľnú službu. Je to povinnosť spravodlivosti a potreba srdca. Povinnosť spravodlivosti, pretože vďaka vašej pomoci sa mladým pútnikom dostalo srdečného prijatia a pomoci pri všetkých ich potrebách.
Svojou službou ste Svetovým dňom mládeže dali prívetivú tvár sympatie a starosti o druhých.

Moja vďaka je tiež potreba srdca, a to nielen preto, že ste boli pozorní k pútnikom, ale aj voči pápežovi. Vo všetkých chvíľach, ktorých som sa zúčastnil, ste boli prítomní: niektorí viditeľným spôsobom, iní zasa v pozadí, aby zabezpečili požadovaný poriadok a aby všetko išlo dobre. Nemôžem zabudnúť ani na námahu prípravy týchto dní. Koľko obetí, koľko lásky! Všetci, každý ako vedel a mohol, tak či onak, ste tkali svojou prácou a modlitbou nádherný a pestrý obraz týchto dní. Vďaka za vašu oddanosť! Som vám vďačný za tento hlboký prejav lásky.

Mnohí z vás sa museli vzdať priamej účasti na rôznych udalostiach, pretože ste boli zaneprázdnení inými organizačnými úlohami. Avšak, toto zriekanie sa bol veľmi pekný a evanjeliový spôsob účasti na týchto dňoch: išlo o pozornosť voči ostatným, o ktorej hovorí Ježiš. V istom zmysle ste realizovali Pánovo slovo: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35).

Som si istý, že tento zážitok ako dobrovoľníkov vás všetkých obohatil vo vašom kresťanskom živote, ktorý je v podstate službou lásky. Pán premení vašu nahromadenú únavu, starosti a ťažkosti mnohých okamihov na ovocie kresťanských cností: trpezlivosť, láskavosť, radosť z dávania sa iným, ochoty plniť vôľu Božiu. Milovať znamená slúžiť a v službe rastie láska. Myslím, že toto je jedno z najkrajších ovocí vášho príspevku k Svetovým dňom mládeže. Ale toto ovocie nezbierate len vy, ale celá Cirkev, ktorá ako tajomné spoločenstvo sa obohacuje príspevkom každého zo svojich členov.

Povzbudzujem vás k tomu, aby ste v bežnom živote, do ktorého sa teraz vrátite, uchovávali vo vašom srdci túto radostnú skúsenosť a aby ste každým dňom rástli v darovaní seba samých Bohu a ľuďom. Je možné, že mnohí z vás sú nesmelí alebo plní otázky, veľmi jednoduchej otázky: Čo Boh odo mňa chce? Aký je jeho plán pre môj život? Kristus ma volá, aby som ho bližšie nasledoval? Nemohol by som prežiť celý svoj život v poslaní ohlasovať svetu veľkosť jeho lásky skrze kňazstvo, zasvätený život alebo manželstvo? Ak vo vás vzniká toto znepokojenie, nechajte sa viesť Pánom, dobrovoľne sa ponúknite službe tomu, ktorý „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45).

Váš život dosiahne neočakávanú plnosť. Možno, že niekto uvažuje takto: pápež prišiel poďakovať a teraz žiada. Áno, je to tak. To je poslanie pápeža, Petrovho nástupcu. A nezabúdajte, že Peter vo svojom prvom liste pripomína kresťanom cenu, ktorou boli vykúpení: Kristovu krv (porov. 1 Pt 1, 18-19). Kto hodnotí svoj život z tejto perspektívy vie, že na Kristovu lásku možno odpovedať iba láskou a toto je to, čo pápež od vás žiada pri tejto rozlúčke: aby ste odpovedali s láskou tomu, ktorý dal sám seba z lásky k vám. Ešte raz vám ďakujem a nech je Boh vždy s vami.

Preložil Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Drahí mladí,

Slávením Eucharistie prichádzame k vrcholnému bodu týchto Svetových dní mládeže. Keď vás tu vidím, ako ste prišli v tak veľkom počte zo všetkých kútov sveta, moje srdce sa napĺňa radosťou a myslím na osobitnú lásku, s ktorou na vás Ježiš pozerá. Áno, Pán vás má rád a nazýva vás svojimi priateľmi (porov. Jn 15,15). On vám prichádza v ústrety a túži vás sprevádzať na vašej ceste, aby vám otvoril brány naplneného života a urobil z vás účastníkov na jeho dôvernom vzťahu s Otcom.

My z našej strany, vedomí si veľkosti jeho lásky, túžime odpovedať so všetkou štedrosťou na toto znamenie vyvolenia s úmyslom podeliť sa aj s ostatnými o radosť, ktorú sme prijali. Samozrejme, v súčasnosti je veľa ľudí, ktorí sa cítia byť priťahovaní osobou Krista a túžia ho lepšie spoznať. Cítia, že on je odpoveďou na ich osobné nepokoje. Ale kým je on skutočne? Ako je možné, že niekto, kto žil na zemi pred mnohými rokmi, má dnes niečo spoločné so mnou?

V evanjeliu, ktoré sme počuli (porov. Mt 16, 13-20), vidíme opísané dva rozdielne spôsoby spoznania Krista. Prvý spočíva vo vonkajšom spoznávaní, charakterizovanom aktuálnymi názormi. Na Ježišovu otázku: „Čo hovoria ľudia, kto je Syn Človeka?“, učeníci odpovedajú: „Niektorí hovoria Ján Krstiteľ, ďalší Eliáš, iní Jeremiáš, alebo niekto z prorokov“. Znamená to, že Kristus sa považuje za väčšiu náboženskú osobnosť ako tie, ktoré už poznajú. Potom sa Ježiš obracia na učeníkov a pýta sa ich: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter odpovedá vetou, ktorá je prvým vyznaním viery: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Viera presahuje jednoduché empirické alebo historické údaje a je schopná uchopiť tajomstvo Kristovej osoby v jej hĺbke.

Viera ale nie je ovocím ľudskej námahy, jeho rozumu, ale je Božím darom: „Blahoslavený si Šimon, syn Jánov, pretože ti to nezjavilo telo, ani krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“ Má svoj pôvod v Božej iniciatíve, ktorá nám zjavuje svoju intímnosť, a pozýva nás zúčastniť sa na rovnakom božskom živote. Viera nedáva iba niekoľko informácií o identite Krista, ale predpokladá osobný vzťah s ním, priľnutie celej osoby s vlastnou inteligenciou, vôľou a citmi k Bohu, ktorý sa zjavuje.

Tak otázka „A za koho ma pokladáte vy?“ v podstate provokuje učeníkov k osobnému rozhodnutiu vo vzťahu k nemu. Viera a nasledovanie Krista sú v úzkom vzťahu. A keďže predpokladá nasledovanie Majstra, viera sa musí upevniť a rásť, musí sa stávať hlbšou a zrelšou, a to v miere, v ktorej sa posilňuje vzťah s Ježišom, intímnosť s ním. Aj Peter a ďalší apoštoli museli kráčať po tejto ceste, až pokiaľ im stretnutie so vzkrieseným Pánom neotvorilo oči k plnej viere.

Drahí mladí, aj dnes sa Kristus obracia na vás s rovnakou otázkou, ktorú položil apoštolom: „Za koho ma pokladáte vy?“ Odpovedajte mu so štedrosťou a odvahou, ako to zodpovedá mladému srdcu, ktoré máte. Povedzte mu: Ježišu ja viem, že ty si Boží Syn, že si dal svoj život za mňa. Chcem ťa nasledovať s vernosťou a nechať sa viesť tvojím slovom. Ty ma poznáš a miluješ ma. Ja ti dôverujem a odovzdávam celý môj život do tvojich rúk. Chcem, aby si ty bol silou, ktorá ma podopiera, radosťou, ktorá ma nikdy neopúšťa.

Vo svojej odpovedi na Petrovo vyznanie Ježiš hovorí o Cirkvi: „A ja ti hovorím: ty si Peter, skala, a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“ Čo to znamená? Ježiš vybuduje Cirkev na skale Petrovej viery, ktorý vyznáva Kristovo božstvo.

Áno, Cirkev nie je jednoduchou ľudskou inštitúciou ako ktorákoľvek iná, ale je úzko zjednotená s Bohom. Sám Kristus o nej hovorí ako o „svojej“ Cirkvi. Nie je možné oddeliť Krista od Cirkvi, ako nemôžeme oddeliť hlavu od tela (por. 1 Kor 12,12). Cirkev nežije zo seba samej, ale z Pána. On je prítomný uprostred nej a dáva jej život, potravu a silu.

Drahí mladí, dovoľte mi ako Petrovmu nástupcovi pozvať vás posilniť túto vieru – ktorá nám bola odovzdaná od apoštolov – postaviť Krista, Božieho Syna, do centra vášho života. Dovoľte mi ale, aby som vám tiež pripomenul, že nasledovať Ježiša vo viere znamená kráčať s ním v spoločenstve Cirkvi. Nemôžete nasledovať Ježiša sami. Kto podľahne pokušeniu kráčať „na vlastnú päsť“, alebo žiť vieru podľa individualistickej mentality, ktorá prevláda v spoločnosti, riskuje, že Ježiša Krista nikdy nestretne, alebo skončí nasledovaním jeho falošného obrazu.

Mať vieru znamená oprieť sa o vieru tvojich bratov a aby tvoja viera slúžila rovnakým spôsobom ako podpora pre vieru ostatných. Prosím vás, drahí priatelia, aby ste milovali Cirkev, ktorá vás splodila vo viere, ktorá vám pomohla lepšie poznať Krista, ktorá vám pomohla objaviť krásu jeho lásky. Základom pre rast vášho priateľstva s Kristom je nevyhnutné spoznať dôležitosť vášho radostného začlenenia sa do farností, komunít a hnutí; ako aj každá nedeľná účasť na Eucharistii; časté zastavenie sa pri sviatosti zmierenia a zveľaďovanie modlitby i meditácie nad Božím slovom.

Z tohto priateľstva s Ježišom sa zrodí aj impulz, ktorý povedie vydať svedectvo viery v najrozličnejších prostrediach, vrátane tých, kde ju odmietajú, alebo sú k nej ľahostajní. Nie je možné stretnúť Krista a neumožniť ho spoznať ďalším. Teda nenechajte si Krista iba pre vás samých! Odovzdajte iným radosť vašej viery. Svet potrebuje svedectvo vašej viery, určite potrebuje Boha. Myslím si, že vaša prítomnosť tu – mladých z piatich kontinentov – je nádherným dôkazom plodnosti Kristovho poverenia, ktoré dal Cirkvi: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium každému stvoreniu“ (Mk 16,15). Aj vás čaká výnimočná úloha byť Kristovými učeníkmi a misionármi v ďalších krajinách, kde je množstvo mladých, ktorí túžia po veľkých veciach a cítia vo svojich srdciach túžbu po autentickejších hodnotách, nenechajú sa oklamať falošnými sľubmi životného štýlu bez Boha.

Drahí mladí, modlím sa za vás celou láskou môjho srdca. Zverujem vás Panne Márii, aby vás vždy sprevádzala svojím materským príhovorom a učila vás vernosti Božiemu slovu. Prosím vás tiež, aby ste sa modlili za pápeža, aby ako Petrov nástupca mohol stále utvrdzovať svojich bratov vo viere. Nech sa všetci v Cirkvi, pastieri i veriaci, približujeme každý deň stále viac k Pánovi, aby sme tak rástli vo svätosti života, a tak vydávali účinné svedectvo, že Ježiš Kristus je skutočne Božím Synom, Spasiteľom všetkých ľudí a živým zdrojom ich nádeje. Amen.

Preložil Ľudovít Malík.
Zdroj: TKKBS.

Drahí mladí,

Všetkých vás pozdravujem, osobitne mladých, ktorí mi položili svoje otázky a ďakujem im za úprimnosť s ktorou hovorili o svojich obavách, ktoré istým spôsobom vyjadrujú túžbu vás všetkých dosiahnuť niečo veľké v živote, niečo čo vám dá plnosť a šťastie. Ako však môže byť mladý človek verný kresťanskej viere a zároveň ašpirovať k veľkým ideálom súčasnej spoločnosti? V evanjeliu, ktoré sme si vypočuli, nám Ježiš dáva odpoveď na túto dôležitú otázku: „Ako mňa miloval Otec, tak aj ja milujem vás; zostaňte v mojej láske” (Jn 15,9).

Áno drahí priatelia, Boh nás miluje. Toto je veľká pravda nášho života, ktorá dáva zmysel všetkému ostatnému. Nie sme ovocím náhody, alebo iracionálnosti, ale na začiatku našej existencie je Boží plán lásky. Zostať v jeho láske teda znamená žiť zakorenení vo viere, pretože viera nie je jednoduchým prijatím niekoľkých vzdialených právd, ale intímnym vzťahom s Kristom, ktorý nás privádza k otvoreniu nášho srdca tomuto tajomstvu lásky a žiť ako osoby, ktoré vedia, že sú milované Bohom.

Ak zostanete v Kristovej láske, zakorenení vo viere, stretnete, aj napriek protivenstvám a utrpeniu, pôvodcu radosti a veselosti. Viera sa nestavia proti vašim najvyšším ideálom, naopak, pozdvihuje ich a zdokonaľuje. Drahí mladí, neuspokojte sa s niečím, čo je menej ako Pravda a Láska, neuspokojte sa s niekým, kto je menej ako Kristus. Presnejšie dnes, keď dominantná relativistická kultúra sa vzdáva hľadania pravdy, ktoré je najvyššou ašpiráciou ľudského ducha, musíme ponúknuť s odvahou a pokorou univerzálnu hodnotu – Krista, ako spasiteľa všetkých ľudí a prameň nádeje pre náš život. On, ktorý na seba zobral naše trápenie, pozná dobre tajomstvo ľudskej bolesti a ukazuje svoju prítomnosť, plnú lásky vo všetkých tých, ktorí trpia. A oni, zo svojej strany, spojení s Kristovým utrpením, sa zúčastňujú zblízka na jeho diele vykúpenia. Okrem toho, naša nezištná pozornosť k chorým bude vždy pokorným a tichým svedectvom spolutrpiacej Božej tváre.

Drahí priatelia, nech vás žiadne protivenstvo neparalyzuje! Nemajte strach zo sveta, ani z budúcnosti, ani z vašej slabosti. Pán vám umožnil, aby ste žili v tejto chvíli histórie, aby vďaka vašej viere zaznievalo jeho Meno na celej zemi.

Počas tejto modlitbovej vigílie vás pozývam, aby ste prosili Boha, aby vám pomohol objaviť vaše povolanie v spoločnosti a v Cirkvi a vytrvať v ňom s veselosťou a vernosťou. Stojí to za to, aby sme v našom vnútri prijali Kristovo volanie a kráčali s odvahou a širokým srdcom po ceste, ktorú nám ponúka! Mnohí sú Pánom povolaní do manželstva, v ktorom muž a žena, vytvoriac jedno telo (porov. Jn 2,24), sa realizujú v hlbokom živote spoločenstva. Je to nádherný a zároveň namáhavý horizont. Projekt skutočnej lásky, ktorá sa obnovuje a prehlbuje každý deň, deliac sa o radosti a ťažkosti, je charakterizovaný darom celej osoby. Preto uznať krásu a dobrotu manželstva znamená uvedomovať si, že iba kontext vernosti a nerozlučnosti, ako aj otvorenie sa pre božský dar života, je ten vhodný pre veľkosť a dôstojnosť manželskej lásky.

Ďalších zase Kristus volá, aby ho nasledovali zblízka v kňazstve a v zasvätenom živote. Aké krásne je vedieť, že Ježiš ťa hľadá, sleduje ťa svojim pohľadom a svojim nezameniteľným hlasom hovorí aj tebe: “Nasleduj ma!” (porov. Mk 2,14).

Drahí mladí, aby sme objavili a verne nasledovali životné povolanie, ku ktorému každého z nás povoláva Pán, je nevyhnutné ostať v jeho láske ako priatelia. A priateľstvo sa udržuje iba prostredníctvom častého stretávania sa, rozprávania sa, zjednotenia a delenia sa o nádeje i obavy. Svätá Terézia Ježišova hovorila, že modlitba je “priateľský rozhovor, byť často osamote spolu s tým, o ktorom vieme, že nás miluje” (porov. Libro della vita, 8). Pozývam vás teda, aby ste teraz ostali a adorovali Krista, skutočne prítomného v Eucharistii. Rozprávali sa s ním, predkladali mu vaše otázky a počúvali ho. Drahí priatelia, modlím sa za vás celou dušou. Pokorne vás prosím, aby ste sa modlili aj za mňa. Prosme Pána počas tejto noci, priťahovaní krásou jeho lásky, aby sme vždy žili verne ako jeho učeníci. Amen!

Pozdrav vo francúzštine

Drahí mladí hovoriaci po francúzsky, buďte hrdí na to, že ste dostali dar viery a ona bude osvecovať váš život v každej chvíli. Oprite sa o vieru vašich drahých, o vieru Cirkvi! Prostredníctvom viery sme postavení na Kristovi. Stretávajte sa s ostatnými, aby ste ju prehlbovali, často prijímajte Eucharistiu, vynikajúce tajomstvo viery. Iba Kristus môže odpovedať na ašpirácie, ktoré nosíte vo vás. Nechajte sa uchytiť Bohom, aby vaša prítomnosť v Cirkvi jej dala nový rozmach!

Pozdrav v angličtine

Drahí mladí, v týchto chvíľach ticha pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou, pozdvihnime našu myseľ a naše srdcia k Ježišovi Kristovi, Pánovi nášho života a budúcnosti. Nech on vyleje svojho Ducha na nás a na celú Cirkev, aby sme mohli byť majákom slobody, zmierenia a pokoja pre celý svet.

Pozdrav v nemčine

Drahí kresťanskí mladí, hovoriaci po nemecky! V hĺbke nášho srdca túžime po tom, čo je veľké a krásne v živote. Nenechajte upadnúť vaše túžby do prázdna, ale urobte ich pevnými v Ježišovi Kristovi. On sám je základom, ktorý podopiera a pevným pilierom pre naplnený život.

Pozdrav v taliančine

Obraciam sa teraz na mladých Talianov. Drahí priatelia, táto vigília ostane ako nezabudnuteľná skúsenosť vášho života. Chráňte si plameň, ktorý zapálil Boh vo vašich srdciach túto noc: robte tak, aby nezhasol, živte ho každý deň, deľte sa o neho s vašimi rovesníkmi, ktorí žijú v tme a hľadajú svetlo pre svoju cestu. Ďakujem! Dovidenia, uvidíme sa zajtra ráno!

Pozdrav v portugalčine

Drahí priatelia, pozývam každého z vás, aby ste nadviazali osobný dialóg s Kristom a predniesli mu vaše pochybnosti, ale predovšetkým ho počúvali. Pán je tu a volá vás! Mladí priatelia, stojí za to počuť v našom srdci Ježišovo slovo a kráčať nasledujúc jeho kroky. Proste Pána, aby vám pomohol objaviť vaše povolanie v živote a Cirkvi a vytrvať v tomto povolaní s radosťou a vernosťou vediac, že On vás nikdy neopustí a nikdy vás nezradí. On je s nami až do konca sveta.

Pozdrav v poľštine

Drahí mladí priatelia z Poľska! Táto naša modlitbová vigília je preniknutá Kristovou prítomnosťou. Istý si jeho láskou, môžete sa priblížiť k Nemu s plameňom vašej viery. On vás naplní svojim životom. Vybudujte váš život na Kristovi a na jeho evanjeliu. Z celého srdca vás žehnám.

Preložil Ludovít Malík.
Zdroj: TKKBS.

Pán kardinál arcibiskup Madridu,
ctihodní bratia v biskupstve,
drahí kňazi a bratia Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha,
vážené autority,
drahí mladí, rodinní príbuzní a dobrovoľníci tu prítomní,

Srdečná vďaka za láskavé privítanie a vrelé prijatie, ktorého sa mi dostalo. Tento večer pred modlitbovou vigíliou s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí prišli do Madridu, aby sa zúčastnili na Svetových dňoch mládeže, máme možnosť stráviť nejaký čas spolu, a tak vám môžem prejaviť blízkosť a porozumenie, ktoré pápež má s každým z vás, s vašimi príbuznými a všetkými, ktorí vás sprevádzajú a pomáhajú vám v tomto Inštitúte sv. Jozefa.

Mladosť, ako sme už neraz spomenuli, je vek, v ktorom sa život človeku ukazuje s celým bohatstvom a plnosťou jeho možností, posúvajúc ho k vyšším cieľom, ktoré dávajú zmysel životu samotnému. Preto, keď sa bolesť objaví na horizonte mladého života, zostávame zmätení a snáď sa pýtame: môže byť život aj naďalej veľkým, keď sa rozbije na bolesť? V tomto ohľade som vo svojej encyklike o kresťanskej nádeji povedal: „Miera ľudskosti je podstatne určovaná vzťahom k utrpeniu a k trpiacemu. (…) Spoločnosť, ktorá nedokáže prijímať trpiacich a nie je schopná prostredníctvom súcitu podieľať sa na ich utrpeniach a vnútorne ich znášať, je krutá a neľudská” (Spe Salvi, 38). Tieto slová odrážajú dlhú históriu ľudstva, ktorá pramení z obety, ktorou Kristus vydáva sám seba na kríž za nás a za naše vykúpenie.

Ježiš a nasledujúc v jeho šľapajach jeho bolestná Matka a svätí sú svedkovia, ktorí nás učia žiť drámu utrpenia pre naše dobro a spásu sveta. Títo svedkovia nám hovoria predovšetkým o dôstojnosti každého ľudského života, stvoreného na Boží obraz. Nijaké postihnutie nemôže zrušiť tento božský odtlačok vrytý do najhlbšieho vnútra človeka. A nielen to: od chvíle, kedy sa Boží Syn rozhodol slobodne prijať bolesť a smrť, Boží obraz sa nám ponúka aj v tvári toho, kto trpí.

Toto osobitné zaľúbenie Pána voči tým, ktorí trpia nás pobáda hľadieť na iných s otvorenými očami, aby sme im okrem vonkajších vecí, ktoré potrebujú, dali aj milujúci pohľad, ktorý potrebujú. Ale to je možné realizovať len na základe osobného stretnutia s Kristom. Buďte si toho vedomí vy rehoľníci, rodiny, zdravotníci a dobrovoľníci, ktorí žijete a pracujete denne s týmito mladými ľuďmi. Váš život a zasvätenie ohlasujú veľkosť, ku ktorej je človek povolaný: mať súcit a s láskou sprevádzať tých, ktorí trpia, ako to robil Boh. A vo vašom povolaní znovu zaznejú slová evanjelia: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“(Mt 25,40).

Na druhej strane ste tiež svedkami nesmierneho dobra, ktoré predstavuje život týchto mladých ľudí, pre ktoré majú blízko k sebe a celému ľudstvu. Tajomne, ale veľmi reálne jeho prítomnosť vzbudzuje v našich srdciach, často zatvrdených, nehu, ktorá nás otvára spáse. Isteže život týchto mladých mení srdcia ľudí, a preto ďakujme Bohu, že sme ich mohli spoznať.

Drahí priatelia, naša spoločnosť, v ktorej sa až príliš často spochybňuje neoceniteľná dôstojnosť života, každého života, vás potrebuje. Vy rozhodujúcim spôsobom prispievate k budovaniu civilizácie lásky. Ba ešte viac, ste protagonistami tejto civilizácie. A ako deti Cirkvi ponúknite Pánovi vaše životy s ich utrpením i radosťami, spolupracujte s ním a stanete sa „istým spôsobom súčasťou pokladu spolucítenia, ktoré ľudstvo tak potrebuje” (porov. Spe Salvi, 40).

S veľkou láskou a na príhovor sv. Jozefa, sv. Jána z Boha a sv. Benita Menniho, vás s celým srdcom zverujem Bohu, nášmu Pánovi, aby On bol vašou silou a vašou odmenou. Nech je znamením jeho lásky apoštolské požehnanie, ktoré udeľujem vám i všetkým vašim príbuzným a priateľom.

Preložila sr. Jaroslava Kochjarová CJ.
Zdroj: TKKBS.

Drahí priatelia,

Som rád, že vás môžem prijať na tejto apoštolskej nunciatúre, aby som vám živo poďakoval za všetko, čo ste urobili pre zorganizovanie týchto Svetových dní mládeže. Veľmi dobre viem, že od okamihu zverejnenia správy o tom, že madridská arcidiecéza bola vybraná za miesto pre túto iniciatívu, kardinál Antonio Maria Rouco Varela začal práce Miestneho organizačného výboru, v ktorom s hlbokým zmyslom pre Cirkev a s veľkou láskou ku Kristovmu vikárovi spolupracovali predstavitelia rôznych oblastí podieľajúcich sa na akcii takéhoto obrovského rozsahu, ktorých koordinoval Mons. César Augusto Franco Martínez.

Len láska k Cirkvi a túžba evanjelizovať mladých ľudí vysvetľujú toto veľkodušné úsilie náročné na čas a energiu, ktoré prinesie bohaté apoštolské ovocie. V priebehu niekoľkých mesiacov ste dávali to najlepšie zo seba do služby misijného poslania Cirkvi. Boh vám to vynahradí stonásobne. Nielen vám, ale aj vašim rodinám a inštitúciám, ktoré nezištne podporili vaše odhodlanie a usilovnosť. Áno, ako hovorí Ježiš, ani pohár vody darovaný v jeho mene nezostane bez odmeny; o to skôr každodenné a nepretržité úsilie o zorganizovanie cirkevnej udalosti takého významu, ako je táto. Vďaka každému z vás.

Rovnako chcem vyjadriť svoju vďačnosť členom Zmiešanej komisie, zloženej z madridského arcibiskupstva, štátnej a mestskej správy, ktorá bola založená na začiatku príprav týchto Svetových dní mládeže s ohľadom na státisíce mladých pútnikov, ktorí prišli do Madridu, mesta otvoreného, krásneho a solidárneho. Bez tejto pružnej spolupráce by zaiste nebolo možné zrealizovať takéto zložité a významné podujatie. V tejto súvislosti viem, že k dispozícii Miestnemu organizačnému výboru sú aj ďalšie organizácie, ktoré nešetria úsilím a spolupracujú v priateľskej atmosfére, ktorá ctí tento ušľachtilý národ a uznávaného ducha pohostinnosti Španielov.

Účinnosť tohto výboru ukazuje, že spolupráca medzi Cirkvou a občianskymi inštitúciami je nielen možná, ale keď sa orientujú na službu takej rozsiahlej iniciatíve, ako je tá, na ktorej sa zúčastňujeme, uskutočňuje sa princíp, ktorý všetkých spája v jedno. Preto by som chcel vyjadriť zástupcom príslušných organizácií, ktorí s nasadením pracovali pre úspešný priebeh Svetových dní mládeže, svoje najhlbšie a srdečné poďakovanie v mene Cirkvi a mladých ľudí, ktorí využívajú v týchto dňoch vašu pohostinnosť a starostlivosť. Pre všetkých vás, vaše rodiny a inštitúcie vyprosujem hojnosť darov od Pána. Ďakujem.

Preklad: Peter Dufka.
Zdroj: TKKBS.

Pán kardinál madridský arcibiskup,
ctihodní bratia biskupi,
drahí kňazi a rehoľníci,
rektori a formátori,
milí seminaristi,
všetci priatelia,

S hlbokou radosťou slávim túto svätú omšu s vami všetkými, ktorí túžite stať sa Kristovými kňazmi pre službu Cirkvi a ľudí a ďakujem vám za milé slová privítania a prijatia. Tento katedrálny chrám Panny Márie, Kráľovnej Almudeny, je dnes ako obrovské večeradlo, v ktorom Pán túžobne slávi svoju Paschu s tými, ktorí túžia raz v jeho mene predsedať tajomstvám spásy.

Pri pohľade na vás si opäť uvedomujem, ako Kristus naďalej volá mladých učeníkov za svojich apoštolov, aby zostalo živé poslanie Cirkvi a evanjeliová ponuka svetu. Ako bohoslovci ste na ceste k svätému cieľu – stať sa tými, ktorí pokračujú v poslaní, ktoré dostal Kristus od Otca. Keď vás povolal, nasledovali ste jeho hlas a očarení jeho pohľadom lásky pokračujete na ceste k posvätnému úradu. Upriamte svoje oči naňho, ktorý je prostredníctvom svojho vtelenia najväčším Božím zjavením pre svet a prostredníctvom svojho zmŕtvychvstania zas verne napĺňa svoj prísľub. Vzdávajte mu vďaky za toto gesto lásky, ktoré prechováva ku každému z vás.

Prvé čítanie, ktoré sme počuli, nám ukazuje Krista ako nového a večného kňaza, ktorý z vlastného života urobil úplnú obetu. Responzórium žalmu možno úplne vzťahovať naňho, keď pri príchode na svet sa obracia k Otcovi so slovami: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu“ (porov. Ž 40, 8-9). Snažil sa mu vo všetkom páčiť – v slove a konaní, na cestách či v prijímaní hriešnikov. Jeho život bol službou a jeho obetavosť večným príhovorom, keď sa v mene všetkých postavil pred Otca ako Prvorodený zo všetkých. Autor Listu Hebrejom tvrdí, že takouto obetou navždy zdokonalil nás, ktorí sme boli pozvaní mať účasť na jeho synovstve (porov. 10,14).

Eucharistia, o ktorej ustanovení nám hovorí evanjelium (porov. Lk 22,14-20), je kráľovským vyjadrením tohto bezpodmienečného Ježišovho daru pre všetkých, dokonca aj pre tých, čo ho zrádzali. Obeta jeho tela a krvi za život ľudí a za odpustenie ich hriechov. Krv, znak života, nám bola daná od Boha ako zmluva, aby sme mohli priniesť silu jeho života tam, kde kvôli nášmu hriechu panuje smrť a tak ho zničiť. Kristovo zlomené telo a vyliata krv, teda jeho obetovaná sloboda, sa prostredníctvom eucharistických znakov premenili v nový zdroj vykúpenej ľudskej slobody. V ňom máme prísľub definitívneho vykúpenia a istú nádej budúcich dobier. Cez Krista vieme, že nie sme pútnikmi do priepasti, do ticha ničoty či smrti, ale putujeme do zasľúbenej zeme, k nemu, ktorý je naším cieľom i naším pôvodom. Drahí priatelia, pripravujte sa byť apoštolmi s Kristom a ako Kristus, aby ste ľudí dokázali sprevádzať po ceste a slúžiť im.

Ako prežívať tieto roky prípravy? Predovšetkým to musia roky vnútornej tichosti, vytrvalej modlitby, horlivého štúdia a rozvážneho včlenenia sa do činností a pastoračných štruktúr Cirkvi. Cirkev je spoločenstvom a inštitúciou, rodinou a poslaním, stvorená Kristom prostredníctvom Ducha Svätého, a zároveň aj výsledkom nás, ktorí ju tvoríme našou svätosťou i našimi hriechmi. Takto to chcel Boh, ktorý neodmieta robiť z chudobných a hriešnikov svojich priateľov a nástroje vykúpenia ľudského rodu. Svätosť Cirkvi je predovšetkým názornou svätosťou samotnej osoby Krista, jeho evanjelia a jeho sviatostí, svätosťou tej sily z hora, ktorá ju oživuje a podopiera. Máme byť svätí, aby sme nevytvárali rozpor medzi znamením, ktorým sme a skutočnosťou, ktorú chceme vyjadriť.

Dobre meditujte o tomto tajomstve Cirkvi, prežívajte roky vašej formácie s hlbokou radosťou, s vnímavým a jasným postojom, s postojom radikálnej evanjeliovej radosti, ako aj v láskavom vzťahu s časom a ľuďmi, medzi ktorými žijete. Nikto si nevyberá okolnosti, ani adresátov samotného poslania. Každá doba má svoje problémy, ale Boh dáva v každom čase potrebnú milosť na ich zvládnutie s láskou a realizmom. Preto v každej ťažkej situácii a skúške má kňaz vo všetkých oblastiach prinášať ovocie dobrých skutkov a zachovávať si v srdci vždy živé slová z dňa vysviacky, ktoré ho povzbudzujú stvárňovať život podľa tajomstva Pánovho kríža.

Stotožňovať sa s Kristom, drahí seminaristi, znamená stále viac sa identifikovať s tým, ktorý sa pre nás stal sluhom, kňazom a obeťou. Stotožňovať sa s Ním je v skutočnosti úloha, pre ktorú má každý kňaz obetovať celý svoj život. Vieme, že táto úloha nás prevyšuje a nikdy ju nebudeme môcť úplne dosiahnuť, ale ako hovorí svätý Pavol, bežíme k cieľu s nádejou, že ho dosiahneme (porov. Fil 3,12-14).

Ale Kristus – Veľkňaz je aj dobrým pastierom, ktorý chráni svoje ovce až tak, že dáva za ne svoj život (porov. Jn 10,11). Pri napodobňovaní Pána aj v tomto aspekte má vaše srdce dozrievať v seminári, zostávajúc úplne k dispozícii Učiteľovi. Taká disponibilita je darom Ducha Svätého a inšpiruje k rozhodnutiu žiť v celibáte pre nebeské Kráľovstvo, k odpútaniu sa od pozemských dobier, k jednoduchosti života a úprimnej poslušnosti bez pretvárky.

Proste ho teda, aby vám dal silu napodobňovať ho v jeho láske až do krajnosti, vrátane vzdialených a hriešnikov, žeby sa s vašou pomocou obrátili a vrátili na správnu cestu. Proste ho, aby vás naučil s jednoduchosťou a obetavosťou byť nablízku chorým a chudobným. Prijmite túto výzvu bez komplexov a povrchnosti, dokonca ako významný spôsob realizácie ľudského života v obetavosti a službe, ako svedkovia Bohočloveka, ako poslovia najvyššej hodnosti ľudskej osoby a následne ako jej bezpodmieneční ochrancovia.

S pomocou jeho lásky nenechajte sa zastrašiť okolím, ktoré chce vylúčiť Boha a v ktorom moc, majetok, či rozkoš sú často krát hlavnými kritériami ľudskej existencie. Možno vami budú opovrhovať, ako sa zvykne tými, ktorí poukazujú na tie najvyššie ciele, či odhaľujú bôžikov, ktorým sa dnes mnohí klaňajú. Iba vtedy sa život, hlboko zakorenený v Kristovi ukáže naozaj ako niečo nové, silno priťahujúce tých, ktorí skutočne hľadajú Boha, pravdu a spravodlivosť.

Povzbudení vašimi formátormi otvárajte vašu dušu Pánovmu svetlu, aby ste videli, či táto cesta, ktorá si vyžaduje odvahu a vierohodnosť, je vaša a smerujte až ku kňazstvu iba vtedy, ak budete pevne presvedčení, že Boh vás volá stať sa jeho služobníkmi a pevne rozhodnutí zastávať ho poslúchajúc cirkevné nariadenia.

S dôverou sa učte od toho, ktorý seba samého nazval tichým a pokorným srdcom a preto zanechajte každú ľudskú túžbu, aby ste nehľadali sami seba, ale vašim správaním buďte povzbudením pre vašich bratov a sestry, ako to robil svätý patrón španielskeho sekulárneho kléru – svätý Ján Avilský. Povzbudení jeho príkladom hľaďte najmä na Pannu Máriu, Matku kňazov. Ona bude vedieť stvárňovať vašu dušu podľa vzoru Krista, svojho božského Syna a naučí vás vždy zachovávať dobrá, ktoré On vydobyl na Kalvárii pre spásu sveta. Amen.

Preložil Andrej Klapka.
Zdroj: TKKBS.