Archive for the ‘Madrid’ Category

Uvidíme sa v Riu de Jainero!

Posted: January 11, 2012 in Madrid

Všetkým, ktorí navštevovali pred alebo počas Svetových dňoch mládeže 2011 môj blog Na ceste do Madridu chcem vyjadriť jedno veľké ĎAKUJEM! Ďakujem vám za podporu, komentáre, príspevky a modlitby. Dúfam, že táto iniciatíva aspoň niekomu z vás napomohla prežiť ešte hlbšie toto vzácne dobrodružstvo viery, akým Svetové dni mládeže nepochybne sú! Snáď sa uvidíme v Riu de Jainero 2014!

Obed so Svätým Otcom Benediktom XVI.

Posted: December 6, 2011 in Madrid

Na piatok 19. augusta 2011 nikdy nezabudnem. Za všetko môže jeden nevinný žreb, vďaka ktorému som mohla obedovať s pápežom Benediktom XVI. Obed s 12 mladými z 5 kontinentov sa odohral na pozvanie kardinála Antonia M. Rouca Varelu na nunciatúre v Madride počas Svetových dní mládeže 2011. 

Na nunciatúru sme dorazili už o jednej popoluní, i keď obed sa konal až o druhej. Popredierali sme sa pomedzi vypytujúcich sa a zvedavých novinárov a pekne vyobliekaní, plní očakávaní sme čakali na Svätého Otca.

Netrplezlivo sme sa premiestnili do jedálne, kde už bolo všetko pripravené. Niekoľko minút pred veľkým stretnutím nám oznámili, že Svätý Otec sa minulú noc zle vyspal a je z cesty dosť vyčerpaný. Povzbudli nás, aby sme boli iniciatívni a podelili sa so Svätým Otcom o svoje zážitky a skúsenosti, menej diplomaticky povedané, aby sme Svätého Otca trochu zabavili 😉

Keď sa však zjavil vo dverách s úsmevom na tvári, aj tie naše sa akosi samé rozžiarili a ihneď opadla počiatočná nervozita, či neistota. Napriek tomu, že som sa v minulosti zúčastnila na mnohých stretnutia s ním, zdal sa mi menší, starší a aj skutočnejší, než kedykoľvek predtým.

Na začiatku stretnutia sme mali pre neho pripravený spoločný darček: cukrovú tortu v tvare klavíra. Potešila ho, dokonca na nej zanôtil zopár myslených akordov. Každý jeden z nás si s ním potom potriasol rukou a predstavil sa. Zasadací poriadok žiaden nebol, preto nikto vopred nevedel, kde bude Svätý Otec sedieť, keďže kreslá pre pápeža a kardinála boli rovnaké.

Ja som si sadla k jednému predpokladajúc, že pápež si sadne na opačnú stranu. “Tak budem na neho aspoň dobre vidieť,” pomyslela som si.  Na moje prekvapenie ho však po ukončení privítacieho ceremoniálu doprevadili sadnúť si presne vedľa mojej priateľky Pauly z Taiwanu po pravej strane a mňa po jeho ľavej strane.

Svätý Otec začal obed modlitbou v latinčine, po čom sme si všetci sadli. Nastalo veľké ticho, každý očakával, čo sa bude diať. Svätý Otec zobral do rúk menu, ktoré mal každý pred sebou a  neúspešne sa ho snažil otvoriť a prečítať (až neskôr som si uvedomila, že namal pri sebe ani okuliare). Keďže som sedela hneď vedľa neho, ponúkla som sa, že mu pomôžem.

S pomocou kardinála Rouca sme sa prehrýzli cez pripravené španielské menu, ktoré tvorila typická pôstna polievka z hrachu, ryby a vajca. Hlavný chod bola tiež ryba a tento gurmánsky zážitok uzatvorila vanilková pena poliatá karamelom s kopčekom vanilkovej zmrzliny. Svätého Otca som sa spýtala, či mu chutí španielská kuchyňa. S úsmevom v taliančine  odpovedal, že áno, ale radšej má predsa len talianské jedlá.

Pomaličky sa rozplietli aj ďalšie jazyky, a tak sa vyše hodinový obed so Svätým Otcom premenil na priateľské a srdečné posedenie, v ktorom sa mladí s dôverou obraciali na svojho milovaného pastiera. Zazneli poďakovania, prosby, osobné vyznania, ktoré vyčarili na tvári Benedikta XVI. úsmev a osobitný záujem o každého jedného z nás.

Nemalým problémom sa pre nás stal jazyk, v ktorom by sme sa všetci dorozumeli. Pápež plynule hovorí nemecky, taliansky a francúzsky. Rozumie tiež anglicky a španielsky. Vopred nás však upozornili, aby sme hovorili pomaly a dobre artikulovali. Povedzte to však austrálčanom 😉 Nakoniec sme si však poradili a nejasnosti Svätému Otcovi dodatočne preložili do taliančiny, v ktorej sa cítil najpohodlnejšie.

Na záver sme sa mu ešte raz každý osobne poďakovali a pri tejto príležitosti som mu v mene všetkých mladých zo Slovenska a Európy odovzdala dar: sviecu, na ktorej boli zobrazení sv. Cyril a Metod spolu s logom SDM11.

Fotografie z oficiálneho vatikánskeho portálu:

Pri príležitosti inauguračnej sv. omše Svetových dní mládeže 2011, ktorá sa uskutoční v utorok 16. augusta na Námestí Cibeles v Madride a ktorej bude predsedať kardinál Antonio María Rouco Varela priniesli z poľského Krakowa relikviu blahoslaveného Jána Pavla II.

Ampulka s krvou Jána Pavla II. v relikviári v tvare knihy Evanjelia.

Milovaný pápež tak medzi mladými bude špeciálnym spôsobom prítomní. Organizácia SDM11 sa rozhodla, že táto uvítacia sv. omša sa bude slúžiť na jeho počesť. Ide o relikviu ex sanguine, čo znamená malú kapsulku, ktorá obsahuje krv Jána Pavla II., ktorá je uschovaná v ostenzóriu.

Ostenzórium (poz. red. liturgická ozdobná schránka) má tvar knihy a má pripomínať knihu Evanjelia, ktorá sa počas pohrebných obradov umiestnila na truhlu s telom Jána Pavla II. na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Pri tejto príležitosti budú môcť mladí – po splnení Cirkvou určených podmienok – odpustky. Podmienkou je svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysly Svätého Otca a predsavzatie viac nehrešiť.

Blahoslavený Ján Pavol II. bude na Svetových dňoch mládeže 2011 v Madride prítomný špeciálnym spôsobom.

FOTO: Archív SDM11.

Organizácia naozaj myslela na všetko! Mladí pútnici si budú môcť zaobstarať zelené žolíkové karty s logom Svetových dní mládeže 2011 a “100% prírodný”. Pri čakaní na metro, či na zastávke autobusu, tak mladí môžu využiť čas a zahrať si Sedmu, či Žolíka.

Karty sú nepredajné a budú voľne dostupné (v limitovanom počte) v informačných stánkov sponzora Svetových dní mládeže a organizátora kampane “100% prírodný” Abengoa. Stánky sa budú nachádzať na Plaza Neptuno, Plaza de la Villa, Museo Reina Sofia a Plaza de Colon.  Tiež budú k dispozícií na letisku Cuatro Vientos, kde spomínaná skupina bude mať zaparkovaný “zelelý” autobus.

Zelená farby bude nielen na žolíkových kartách SDM11, ale aj na tričkách dobrovoľníkov.

Španielské slovo „tapeo“ znamená ísť z baru do baru, kde si postojačky pochutnávate na „tapas“ (malých porciách jedla). Je to bezpochyby jeden z najdôležitejších prínosov Španielska do svetovej gastronómie. Madridčania premenili tento zvyk na istý spôsob zábavy, ktorý dodáva mestu určitú jedinečnosť.

Navštíviť Madrid a neochutnať "tapas" je ako navštíviť Slovensko a nedať si jedno z najslovenskejších jedál - halušky.

To, že vstúpite do baru alebo krčmičky, aby ste si objednali pohár piva a dáte si k tomu zemiaky s rôznymi omáčkami (patatas bravas, patatas ali-oli), tanier držiek, porciu kalmárov, a akoby nie, kúsok tortilly, je priam spoločenskou nutnosťou, ktorú treba praktizovať, aby ste sa naplno cítili súčasťou života v meste.

„Tapas“, ktoré vám podávajú pri konzumácii napr. piva, sú v Madride spravidla zadarmo, hoci je možné objednať si porcie, ktoré sú už väčšie a ich cena nie je príliš vysoká. Je zvykom vybrať si istú oblasť a prejsť viacero podnikov. V posledných rokoch počet barov s „tapas“ v celom Madride výrazne vzrástol.

Obvykle je možné dať si „tapas“ kdekoľvek v meste, ale skutočné epicentrá sú v okolí námestia Puerta del Sol, Plaza Mayor, Plaza de Santa Ana, štvrte Latina, Chueca, Malasaña a El Conde Duque. Jedno z najcentrálnejších miest Madridu je samotné námestie Plaza Mayor, kde je zvykom dať si pohár cidru alebo piva spolu so žemľou plnenou kalmármi.

Zvlášť treba spomenúť bary, ktoré sa nachádzajú v starej tržnici Mercado de San Miguel, ktorá stojí na rovnomennom námestí. Od stanice metra Latina až po známu ulicu Cava Baja nájdete desiatky barov, ktoré vás prekvapia.

FOTO: Eva Jánošíková.

Pre milovníkov histórie ponúka Sprievodca pútnika historický profil hlavného mesta Španielska – Madridu, ktorý má zaujímavú minulosť spojenú s kresťanskými a moslimskými koreňmi, kráľovskou rodinou a samozrejme s Almudenskou Pannou Máriou.

Prvá historická správa o pôvode mesta Madrid siaha do polovice 9. storočia, kedy dal emir Mohamed I. postaviť arabskú pevnosť na mieste, kde sa v súčasnosti nachádza Palacio Real (Kráľovský palác). V blízkosti tejto pevnosti rýchlo vznikla opevnená citadela, známa pod menom al-Mudaina, ktorá slúžila výhradne na vojenské účely. V okolí tohto opevnenia sa postupne začala vytvárať enkláva pomenovaná Mayirit (pre kresťanov Magerit), čo znamená „zem bohatá na vodu“, a počas znovu dobíjania bola často cieľom útokov kresťanských kráľov.

Originálna socha Panny Márie Almudenskej, ktorá sa nachádza v katedrále v Madride vedľa Kráľovského paláca.

Po tom, čo v rokoch 1083 a 1085 kráľ Alfonz VI de León dobyl Toledo, sa mesto spolu s mnohými ďalšími osídleniami bez boja dostalo do rúk kresťanom. Hoci mesto osídlili kresťania, nedošlo k vyhnaniu židovského a moslimského obyvateľstva (napriek tomu boli mnohé moslimské náboženské budovy skonfiškované, a z mešity sa stal kostol zasvätený Panne Márii).

Z tohto ranného obdobia kresťanstva pochádza úcta k patrónom Madridu: k Panne Márii Almudenskej, ktorej obraz sa podľa legendy našiel vo vonkajších hradbách 9. novembra 1085, a k sv. Izidorovi, roľníkovi, ktorý sa narodil v roku 1082 a zomrel 30. novembra 1172 a je svätým patrónom Madridu a veľkým ctiteľom Panny Márie Almudenskej.

Čoskoro sa stredoveký Madrid zmenil na malé mesto, kam králi z dynastie Trastámara (Henrich III., Ján II. a Henrich IV.) často chodili na poľovačku.

Renesancia znamená začiatok novej etapy v živote hlavného mesta. V 14. storočí kráľ Karol I. mestu udelil tituly „Korunované“ a „Imperiálne“ a začala sa prestavba starej pevnosti na Kráľovský palác. V roku 1561 kráľ Filip II. presunul kráľovský dvor z Toleda do Madridu a rozhodol o začatí stavebných prác na veľkolepom Monasterio del Escorial, panteóne španielskych kráľov.

Počas 16. a 17. storočia zaznamenal Madrid obdobie úžasného rozmachu a premenil sa na hlavné mesto rozľahlého španielskeho impéria, nad ktorým, ako sa hovorilo, „slnko nikdy nezapadá“.

Počas vlády dynastie Habsburgovcov zažilo mesto veľké zmeny. Stredoveké jadro, v okolí dnešnej ulice Calle de Segovia sa premiestnilo do blízkosti obnovenej pevnosti a boli postavené všetky budovy potrebné na spravovanie španielskej monarchie: la CECA (na súčasnom námestí Plaza de Oriente), el Palacio de los Consejos (súčasné Generálne veliteľstvo), Cárcel de Corte (súčasné sídlo Ministerstva zahraničných vecí), atď.

Taktiež sa znásobil počet farských kostolov a kaplniek, z ktorých sa mnohé zachovali, ako napríklad Kostol sv. Cayetana, Kaplnka sv. Izidora alebo Kostol sv. Ginésa.

Medzi kláštormi sa okrem Kláštora vtelenia (Convento de la Encarnación) a Kláštora bosých karmelitánok (Convento de las Descalzas Reales) zachoval aj kláštor Monasterio de los Jerónimos a v meste má sídlo aj väčšina najrozšírenejších cirkevných rádov, ako napríklad dominikáni (Bazilika Nuestra Señora de Atocha), františkáni (v súčasnosti kaplnka nemocnice Hospital de la Orden Tercera de San Francisco), jezuiti (Bazilika sv. Izidora, Colegio Imperial), kláštor Convento de las Trinitarias – v súčasnosti sídlo Generálneho vojenského arcibiskupstva.

Tiež boli založené vojenské rády (kláštor Monasterio de las Comendadoras de Santiago, kláštor Monasterio de las Calatravas, atď.). Napokon bolo postavené aj nové sídlo administratívy mesta, Casa de la Villa (bývalé sídlo radnice), na súčasnom námestí Plaza de la Villa a rôzne ďalšie úrady pre spolky, čím sa nakoniec vytvorilo hlavné námestie Plaza Mayor. Za vlády panovníka Filipa IV. zažilo mesto mimoriadny kultúrny rozmach vďaka prítomnosti takých velikánov umenia ako Cervantes, Góngora, Velázquez, Lope de Vega, Calderón de la Barca, a pod.

Výhľad na Katedrálu Almudeny a kráľovský palác.

Nástup na trón dynastie Bourbonovcov na začiatku 18. storočia značil pre mesto hotové oživenie. Jeho najžiarivejšie momenty sa zosobňujú v panovníkovi Karolovi III., ktorý bol známy ako „najlepší starosta Madridu“. Karol III. si dal za cieľ urobiť z Madridu hlavné mesto hodné tohto postavenia, a dal vybudovať promenády, kanalizačný systém a verejné osvetlenie, chodníky na uliciach a skrášlil mesto rôznymi monumentmi.

Z obdobia panovania Karola III. pochádza Bazilika San Francisco el Grande (1761-1770); pôvodne poštový úrad Casa de Correos (1766 – 1768), v súčasnosti sídlo predsedníctva madridskej správnej oblasti Comunidad de Madrid; Casa Real de la Aduana (1769), v súčasnosti sídlo Ministerstva financií alebo Puerta de Alcalá (1769-1778).

Verejnosti otvoril brány aj park Parque del Buen Retiro (1761), začali sa práce na výstavbe Salón del Prado (1775), neskôr nazvaný Paseo del Prado, kde sa nachádzajú fontány Neptúna, Apola a Cibeles a bolo postavené Museo del Prado (1785), spočiatku poňaté ako kabinet prírodnej histórie. Zrekonštruovala sa aj nemocnica Hospital General (1776, v súčasnosti Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofía) a založená bola aj botanická záhrada Jardín Botánico (1781).

Vojna za nezávislosť proti Napoleonovi (1808) bola pre mesto tragickou udalosťou. V boji zomreli stovky Madridčanov a francúzskych vojakov. Dielo maliara Francisca Goyu „La carga de los Mamelucos“ odráža boje v uliciach, ktoré sa odohrali počas slávneho ľudového povstania z 2. mája 1808. Represálie boli ukrutné.

Jeden z hlavných a najobľúbenejších parkov v centre mesta Madrid - El Parque de Retiro.

Na ulici Salón del Prado a na poliach v La Moncloa boli popravené stovky vlastencov. Maľby ako „El Tres de mayo de 1808 en Madrid: los fusilamientos en la montaña del Príncipe Pío“ zobrazuje Goya tragický koniec ľudového povstania. S príchodom osvietenstva sa Madrid naplnil múzeami, akadémiami a knižnicami.

Vojna za nezávislosť, aj napriek posledným pokusom absolutistickej vlády Fernanda VII, dala zrod novej krajine liberálneho a buržoázneho charakteru, ktorá sa otvorila vplyvom prichádzajúcim z Európy. Madrid, hlavné mesto Španielska, zažil neobyčajné premeny spôsobené týmito vplyvmi a zaplnil sa divadlami, kaviarňami a novinami. S kráľovnou Izabelou II. nastupuje nová etapa urbanistického rozvoja.

V roku 1836 bola založená Universidad Central ako výsledok presunu bývalej Universidad de Alcalá do hlavného mesta. V roku 1850 bol otvorený Palacio de las Cortes, v súčasnosti Poslanecký parlament (Congreso de los Diputados) a v roku 1851 bol postavený druhý železničný úsek v krajine medzi Madridom a Aranjuezom. Okolo roku 1858 bol vybudovaný Canal de Isabel II., ktorý privádza vodu z rieky Lozoya do Madridu, a vďaka ktorému sa dodávka vody v hlavnom meste zhospodárnila.

Na začiatku 19. storočia, teda v období romantizmu, boli pre Madrid charakteristické schôdzky umelcov v kaviarňach, vznik strednej vrstvy, rozvíja sa začínajúci priemysel a o búrlivý politický život sa postarala liberálna a konzervatívna strana, ktoré navzájom súperili o moc.

Gran vía.

Začiatkom 20. storočia nastupuje na trón kráľ Alfonz XIII. Dvadsiate roky boli rokmi blahobytu, čo sa prejavilo aj tým, že bola otvorená Gran Vía, čím sa rozšírilo historické centrum, bol vytvorený projekt moderného urbanizmu, Ciudad Lineal, dielo stavebného inžiniera Artura Soriu a taktiež bola rozšírená aj mestská železnica, ktorej prvý úsek (SolCuatro Caminos) bol inaugurovaný v roku 1919. Nasledovala diktatúra Prima de Riveru, druhá republika a neustále obliehanie mesta počas občianskej vojny v roku 1936.

Po tejto hroznej vojne a najmä od 50-tych a 60-tych rokov zažíva Madrid skutočnú explóziu, ktorá ho priviedla k tomu, čím je dnes. Po diktatúre generála Franca, a spolu s vládou kráľa Jána Karla I. a príchodom demokracie (1975 – 78) sa Madrid rozvíjal vo všetkých smeroch a zmenil sa na veľkomesto.

V roku 1992 bol Madrid vyhlásený za Európske hlavné mesto kultúry. Madrid, ako veľkomesto sa počas 90-tych rokov zaradilo medzi hlavné centrá juhu Európskej únie, pričom rozšírilo svoje tradičné funkcie a dimenzie a stalo sa centrom služieb na celoštátnej úrovni. Dnes je Madrid mestom, ktoré hrdo vstupuje do tretieho tisícročia.

FOTO: internet, Archív SDM11.

Madrid je mesto plné života, kultúry, histórie a tradícií. Miesto, ktoré sa oplatí navštíviť pre jeho kultúrne bohatstvo a pohostinnosť jeho obyvateľov. Ak plánuješ počas Svetových dní mládeže prechádzku po hlavnom meste Španielska, určite zavítaj aspoň na niektoré z týchto dvadsiatich najzaujímavejších miest, o ktorých sa dočítaš aj v sprievodcovi pútnika!

1. Plaza Mayor

Na Plaza Mayor (v slovenskom preklade Hlavné námestie), ktoré sa nachádza v historickom Madride, alebo inak povedané v habsburgovskom Madride, sa odohrala veľká časť z dejín Španielska. Ide o uzavreté, obdĺžnikové námestie so stĺporadím, a v jeho strede stojí socha Filipa III.

Socha Filipa III. na Plaza Mayor.

Plaza Mayor sa od svojho vzniku premenila nielen na hlavný mestský trh, ale aj na dejisko mnohých verejných udalostí, ako napríklad býčie zápasy alebo poprava kacírov.

V okolí námestia Plaza Mayor nájdeš bary a pod arkádami malebné krčmičky, ako aj obchody so suvenírmi, kde si na svoje prídu aj filatelisti a numizmatici.

Arco de Cuchilleros, ktorý sa nachádza nad jedným z východov z námestia je najznámejšia z deviatich brán, ktoré vedú na námestie. Cez ňu sa dostaneš na Cava de San Miguel.

2. Cava de San Miguel

Ulica Cava de San Miguel má tú zvláštnosť, že tvorí jeden z podporných múrov námestia Plaza Mayor. Ak sa pozriete na jej budovy z ulice Calle de los Chuchilleros, zbadáte, že tvoria zakrivenú líniu, pričom najširšie sú v základoch práve preto, aby „podopierali“ námestie Plaza Mayor.

Na ulici Cava de San Miguel nájdete množstvo rôznych typických španielskych krčmičiek, ktoré sú ideálnym miestom, kde si môžete pochutnať na tapas (pozn. red. podobné slovenským “jednohubkám”).

Ulica ústi na tržnicu Mercado de San Miguel, ktorá je typická svojou železnou konštrukciou a je výborným miestom na ochutnanie tapas. Vedia o tom mnohí turisti, no predovšetkým samotní Madridčania. Nenechaj si to ujsť!

3. Puerta del Sol

Srdcom mesta je námestie, na ktorom sa okrem iného nachádza nultý kilometer španielskych ciest. V minulosti tu stála jedna z prístupových brán do mesta.

Jeden z ďalší symbolov mesta Madrid, ktorý sa nachádza na Puerta de Sol.

Môžeš si tu všimnúť hodiny na Casa de Correos, ktoré sú známe tým, že na Nový rok vždy odbíjajú polnoc a stali sa skutočným symbolom pre všetkých Madridčanov.

4. Plaza de la Villa

Je to malé námestie situované na ulici Mayor a obkolesené budovami rôznych architektonických štýlov, medzi ktorými prevláda barok. Vyníma sa architektonický celok Casa y Torre de los Lujanes, jeden z najstarších v meste, ďalej Casa de la VillaCasa del Cardenal Cisneros.

5. Sacramental de San Isidro

Nachádza sa v blízkosti námestia Plaza Mayor, na ulici Toledo. Je to barokový kostol, v ktorom odpočívajú pozostatky svätého patróna Madridu. Nájdeš tam aj madridskú repliku obľúbených sôch sevilského Veľkého týždňa Jesús del Gran PoderEsperanza Macarena.

Katedrála Almudena, v ktorej bude Svätý Otec v sobotu o 10.00h celebrovať sv. omšu pre seminaristov.

6. Katedrála Nuestra Señora de la Almudena

Bola postavená na počesť patrónky mesta, Panny Márie Almudenskej.

Bola vybudovaná v priebehu 19. a 20. storočia v rozličných štýloch (neoklasicistický zvonka, neogotický vo vnútri a neorománsky v krypte).

Posvätil ju pápež Ján Pavol II. počas jeho štvrtej návštevy Španielska, 15. júna 1993, čím sa stala jedinou španielskou katedrálou posvätenou pápežom.

7. Kráľovský palác

Palacio Real de Madrid alebo Palacio de Oriente je to snáď najväčšie lákadlo z dedičstva Madridu. Svojou rozlohou je považovaný za najväčší kráľovský palác v západnej Európe.

Je to oficiálne sídlo španielskeho kráľa, ktorý ho využíva pri štátnych ceremóniách (španielski králi zvyčajne bývajú v Palacio de la Zarzuela, na severozápad od Madridu).

Je v ňom uchované dôležité umelecké a historické dedičstvo: maľby od maliarov ako El Greco, Velázquez, Goya, Rubens alebo Caravaggio; hodnotné zbierky tapisérií, porcelánu, nábytku, atď. Odporúča sa absolvovať návštevu interiéru paláca so sprievodcom, kde budete mať možnosť navštíviť napríklad Escalera Real (Kráľovské schodisko), Salón de la Guardia alebo komnaty Karola III.

8. Plaza de Oriente

Známe Námestie Oriente, ktoré sa nachádza medzi Kráľovským palácom a Operou v historickom centre Madridu.

Toto námestie je azda najpôvabnejším v Madride. Je situované pred Kráľovským divadlom a v blízkosti Kráľovského paláca. Navrhol ho Jozef Bonaparte a ukončené bolo v roku 1844.

Vyniká svojimi historicko-umeleckými záhradami a bohatou zbierkou sôch, medzi ktorými sa vyníma jazdecká socha Filipa IV., dielo Pietra Taccu pochádzajúce zo 17. storočia.

9. Kráľovské divadlo alebo Opera

Toto luxusné divadlo (Teatro Real alebo Ópera) je jedna z najhodnotnejších opier v celej Európe. Jej stavbu v klasicistickom štýle podnietila kráľovná Izabela II.

Od jej znovuotvorenia ako operného divadla je jej oficiálnym orchestrom Sinfónica de Madrid. V súčasnosti ponúka asi 180 operných a baletných predstavení za sezónu, a okrem toho aj bohatý program koncertov, recitálov a iných aktivít.

Námestie España, na ktorom sa nachádza socha Don Quijota.

10. Plaza de España

Námestie sa nachádza vedľa ulice Bailén a tým pádom aj v blízkosti Palacio Real de Madrid. Uprostred sa týči fontána a pamätník zároveň venovaný na počesť Cervantesovi a jeho najznámejším literárnym postavám Donovi Quijotovi a Sanchovi Panzovi.

Námestie je obkolesené dôležitými stavbami, ako napríklad budova España alebo Torre de Madrid. Ústia sem aj rušné ulice ako Gran Vía, Princesa alebo Cuesta de San Vicente.

11. Museo Nacional del Prado

Jedna z najdôležitejších obrazární na svete a zároveň jedno z najväčších turistických lákadiel Madridu. Je neobyčajne bohaté na obrazy od európskych majstrov zo 16. až 19. storočia.

Jeho hlavnou atrakciou však je prítomnosť diel od maliarov ako Velázquez, Goya (umelec, ktorého maľby tvoria najväčšiu zbierku), TizianoRubens, od ktorých vlastní najrozsiahlejšie kolekcie na svete.

K tomu treba pripočítať súbory malieb od majstrov ako El Greco, Murillo, Ribera, Zurbarán, Rafael, Veronese, Tintoretto, Van Dyck alebo El Bosco, mená tých najvýznamnejších.

12. Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofía

Toto múzeum je dokonalým doplnkom Musea del Prado, keďže sú tu vystavené moderné a súčasné maľby, ktorých autormi sú géniovia ako Salvador DalíJoan Miró. Najvýznamnejšou maľbou je pôsobivé dielo „Guernica“ od Pabla Picassa.

13. La Gran Vía

Spolu s ulicou Alcalá je to jedna z najznámejších ulíc a ústi na námestie Plaza de España. Gran Vía je plná kín a muzikálových divadiel (je známa aj ako madridský Broadway) a v súčasnosti na nej nájdete mnoho obchodov medzinárodných módnych značiek, keďže bola naprojektovaná ako miesto stretnutia obyvateľov určené na oddych a nakupovanie.

Gran Vía, ktorá je známa aj ako madridský Broadway.

Jej budovy sú súčasťou jednotného projektu, a tak sú si výškovo veľmi podobné. No nakoľko ich výstavba trvala takmer polstoročie, je na nich badateľný architektonický vývoj.

14. Palacio de las Cortes

V tejto budove sídli Poslanecký parlament nachádzajúci sa na ulici Carrera de San Jerónimo. Je to jedna z najsymbolickejších budov Madridu. Bola postavená v 19. storočí v neoklasicistickom štýle. Na jej priečelí sa vyníma korintské stĺporadie s rozmernými stĺpmi a bronzové sochy levov.

15. Fuente de Neptuno

Táto fontána bola navrhnutá architektom Venturom Rodriguezom a je situovaná na kruhovom námestí Cánovas del Castillo. Je to ojedinelé súsošie pochádzajúce z 18. storočia. Tvorí ju boh mora stojaci na voze, ktorý ťahajú nezvyčajné tátoše, spolovice ryby a spolovice kone. Táto fontána je miestom osláv futbalového klubu Atlético de Madrid pri zisku titulu.

16. Parque del Retiro

Za bránou Puerta de Alcalá nájdeš vchod do tohto parku, ktorý je najväčším v Madride (118 hektárov) a zároveň sa medzi Madridčanmi teší najväčšej obľube.

Park Retiro, ktorý sa teší veľkej obľube.

Tvoria ho prekrásne záhrady, ktorých pôvod siaha až do obdobia panovania Filipa IV., kedy bola časť územia vymedzená pre kráľovskú rodinu.

V súčasnosti je Parque del Retiro jedným z najkrajších parkov na svete a ponúka možnosť navštíviť významné expozície v Palacio de Cristal alebo v Casa de Vacas.

Zároveň sa môžeš plaviť sa na loďke v jazere, navštíviť umelcov maľujúcich pod holým nebom alebo jednoducho oddychovať v tieni hustých stromov.

17. Palacio de Villahermosa

Táto veľkolepá neorenesančná budova nachádzajúca sa tiež v b lízkosti námestia Cánovas del Castillo je v súčasnosti sídlom múzea Museo Thyssen-Bornemisza, ktoré je veľmi hodnotnou obrazárňou starého umenia a zároveň aj umenia z 20. storočia. Dopĺňa tak dve hlavné štátne múzeá, Museo del PradoMuseo Reina Sofía de Arte Contemporáneo. Bolo inaugurované v roku 1992 a spolu so spomenutými múzeami tvorí tzv. umelecký trojuholník, azda miesto s najhustejšou koncentráciou malieb v Európe.

18. Fuente de Cibeles

Námestie Cibeles, na ktorom Španieli oslavujú svoje víťazstvá a na ktorom sa budú konanie hlavné udalosti SDM11.

Bezpochyby jeden z najhlavnejších symbolov Madridu. Je situovaná na námestí Plaza de Cibeles, na ulici Alcalá. Predstavuje Cibeles, bohyňu plodnosti, stojacu na voze ťahanom levmi.

V súčasnosti je ohraničená dôležitými budovami ako Palacio de Buenavista (Hlavná vojenská kasáreň), Palacio de Linares (Casa de América), Palacio de Comunicaciones (predtým sídlo poštového úradu a v súčasnosti sídlo primátora Madridu) a Banco de España.

Zaujímavé na tom je, že každá z týchto budov patrí do odlišnej štvrti mesta. Na tomto mieste slávia víťazstvá svojho klubu fanúšikovia Realu Madrid.

19. Puerta de Alcalá

Rozhodne ďalší z dôležitých symbolov Madridu. Táto brána bola postavená v roku 1778 na počesť kráľa Karola III. z dynastie Bourbonovcov a v skutočnosti predstavuje víťazný oblúk.

Puerta Alcalá, cez ktorú slávnostne prejde Svätý Otec po svojom príchode do Madridu.

Pozostáva z troch oblúkov a na oboch krajoch má štvoruholníkové priechody. Je ozdobená nádhernými sochami anjelov a rímskymi trofejami.

20. Templo de Debod

Tento chrám dostalo Španielsko darom od egyptskej vlády (rok 1968) ako odmenu za pomoc, keď reagovalo na medzinárodnú výzvu Unesca na pomoc pri záchrane chrámov v Núbii, najmä Abú Simbel, ktorému hrozilo zničenie kvôli výstavbe Asuánskej priehrady.

Egypt daroval štyri zo zachránených chrámov rôznym krajinám, ktoré sa podieľali na ich záchrane: chrám Dendur putoval do Spojených štátov amerických (v súčasnosti sa nachádza v Metropolitan Museum v New Yorku), Chrám Ellesiya bol venovaný Taliansku, Taffa Holandsku a chrám Debod Španielsku.

FOTO: Archív SDM11.